Foto: Paleontológ z Univerzity Komenského objavil kostru najstaršieho stavovca na Slovensku

Výskyt štvornožcov vrátane plazov z čias druhohôr, teda z obdobia, keď na Zemi žili dinosaury, nebol na našom území až donedávna známy. Územie Slovenska bolo počas tejto éry v prevažnej väčšine zaplavené morom, preto bol predpoklad nálezu štvornožcov veľmi malý. Výnimkou boli iba odtlačky stôp dinosaura z vrchného triasu Vysokých Tatier, ktoré boli objavené v roku 1977 v Tichej doline.

Situácia sa však zmenila vďaka významnému nálezu Mgr. Andreja Čerňanského, PhD., paleontológa z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK, a jeho kolegov.

„Od Pavla Hericha zo Správy jaskýň som dostal informáciu, že v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline sa v strope nachádza malá kostra. Na pomoc som si prizval svojich kolegov Juraja Šurku zo Slovenskej akadémie vied a Mária Olšavského z Geodetického ústavu Dionýza Štúra, ktorí sú skúsenými geológmi – jaskyniarmi. Keď sme sa po hodine plazenia a lezenia v jaskyni Štefanová dostali do siene zvanej Eldorádo, vo svetle bateriek sme našli čiernu kostru pochovanú v jej vápencovom hrobe,“ predstavuje nový objav doktor Čerňanský.

K nálezu kostry najstaršieho stavovca na Slovensku viedla podľa Dr. Čerňanského súhra viacerých okolností a ani jej získanie zo steny jaskyne nebolo vôbec jednoduché: „Prácne sa nám ju podarilo zachrániť. Vápenec je tvrdý ako betón a po 245 miliónoch rokoch ju rozhodne nechcel vydať ľahko. Táto hornina, ktorá nášho živočícha pochovala, sa ukladala na dne plytkého extrémne slaného mora tzv. karbonátovej rampy v období stredného triasu, ktoré predstavuje začiatok druhohôr. Po našich veľhorách vtedy nebolo ani chýru a všetky kontinenty boli spojené do jedného superkontinentu zvaného Pangea,“ priblížil paleontológ UK.

Výskumníci kostru plaza z Demänovskej doliny následne laboratórne analyzovali s pomocou počítačovej tomografie. Ukázalo sa, že deväť stavcov a rebrá sú v anatomicky správnej pozícii. Tomografia ukázala napríklad aj kosti zadnej končatiny a panvy. „Zistili sme, že ide o pachypleurosaura, čo bola skupina menších plazov žijúcich pri pobreží. Boli to plavci, i keď sa nevedeli potápať do väčších hĺbok, o čom svedčí i morfológia ich stredného ucha. Živili sa článkonožcami, mäkkýšmi a dospelé jedince vedeli uloviť i ryby. Pachypleurosauria spolu s líniou Nothosauria a Pistosauria tvoria klád Eosauropterygia. Ide o vyhynutú skupinu živočíchov a len dodám, že nejde o dinosaury,“ upresnil výskumník.

Nálezy týchto plazov boli známe z triasových usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny. Doteraz však neboli objavené na území Západných Karpát. Usporiadanie kostí v správnej pozícii však vylučuje možnosť transportu na veľkú vzdialenosť. Podľa doktora Čerňanského to znamená, že tento živočích naozaj žil v tejto oblasti, kde sa aj našiel.

„Hornina, v ktorej sme kostru objavili, predstavuje tzv. gutensteinský vápenec. Zdá sa, že pachypleurosaury vyhľadávali práve takéto veľmi slané plytkomorské prostredia. Nález však poukazuje ešte na jednu vec. Na všetkých ostatných lokalitách vo svete boli tieto plazy viazané na pobrežie. Končatiny pachypleurosaurov boli schopné i pohybu po suchej zemi. Niečo také sa tu ale nepredpokladalo. Objav pachypleurosaura tak indikuje ešte jednu novú skutočnosť – prítomnosť nejakých, nad hladinu mora vyvýšených oblastí, napríklad v podobe malých ostrovov,“ uzavrel doktor Čerňanský.

„Nový nález Dr. Čerňanského – kostra najstaršieho stavovca na Slovensku – mení naše poznanie nielen čo sa týka výskytu menších plazov pred 245 miliónmi rokov, ale aj ich spôsobu života a takpovediac aj doteraz známu mapu časti superkontinentu Pangea na našom území. Odkrýva priam detektívnym spôsobom tajomstvá minulosti, čím poukazuje na jednu z najpríťažlivejších tvárí vedy, a stáva sa tak aj cenným a inšpiratívnym príkladom pre ďalších potenciálnych mladých vedcov z radov našich študentov,“ zdôraznil prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.