 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
11. júla 2019
FOTO: Moslimovia si pripomenuli 24. výročie masakry v Srebrenici
Žena plače na cintoríne v bosnianskej obci Potočari pri Srebrenici v stredu 10. júla 2019. Odhaduje sa, že 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za chránenú zónu, popravili jednotky bosnianskych Srbov v tomto meste ...
Zdieľať
Žena plače na cintoríne v bosnianskej obci Potočari pri Srebrenici v stredu 10. júla 2019. Odhaduje sa, že 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za chránenú zónu, popravili jednotky bosnianskych Srbov v tomto meste a jeho okolí približne 8000 mužov a chlapcov, ktorých pozostatky ukryli vo viacerých masových hroboch. Dosiaľ sa podarilo nájsť pozostatky vyše 6600 ľudí, ktoré následne pochovali na pamätnom mieste pri Srebrenici. Foto: TASR/APPozostalí po viac než 8000 moslimských mužoch a chlapcoch zabitých bosnianskosrbskými vojakmi boli medzi zúčastnenými na pamätnom mieste, ktoré zahŕňa i pohrebisko 33 novoidentifikovaných obetí masakry z 11. - 22. júla 1995.
Vyše 1000 osôb je v súvislosti s týmto masakrom počas bosnianskej občianskej vojny stále nezvestných. Mnohé obete boli prepadnuté na lesných cestách, keď v spaľujúcej horúčave a bez vody a jedla utekali zo Srebrenice. Bosnianskosrbskí vojaci ich buď zastrelili na mieste alebo neskôr popravili a zakopali do masových hrobov.
Účastníci Pochodu mieru kráčajú cez les pri dedine Nezuk, ktorá sa nachádza 150 kilometrov severovýchodne od Sarajeva, 8. júla 2019. Ľudia, vrátane tých, čo prežili v roku 1995 masakru v Srebrenici, začali 100-kilometrový pochod z obce Nezuk do Srebrencie, aby si pripomenuli útek Moslimov cez kopce východnej Bosny pred srbskými silami vedenými generálom Ratkom Mladičom počas bosnianskej vojny (1992-1995). Počas masakry prišlo o život 8000 moslimských mužov a chlapcov zajatých bosniansko-srbskými silami, ktoré dobyli enklávu v júli 1995. Približne 15.000 mužov a chlapcov uniklo do lesov, ale mnohí sa stali ľahkou korisťou pre srbských vojakov, ktorí ich ostreľovali alebo lákali k sebe preoblečení za vojakov OSN. Pochod sa každoročne začína tri dni pred výročím masakry z 11. júla 1995. Foto: TASR/AP
Dievča si prezerá rakvy s pozostatkami 33 nedávno nájdených obetí 10. júla 2019, ktoré pochovajú v Potočari pri Srebrenici. Stane sa tak vo štvrtok 11. júla pri príležitosti 24. výročia masakry v Srebrenici, považovanej za najhoršiu masakru, aká sa v Európe odohrala od druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za chránenú zónu, popravili jednotky bosnianskych Srbov v tomto meste a jeho okolí približne 8000 mužov a chlapcov, ktorých pozostatky ukryli vo viacerých masových hroboch. Dosiaľ sa podarilo nájsť pozostatky vyše 6600 ľudí, ktoré následne pochovali na pamätnom mieste pri Srebrenici. Foto: TASR/AP
Dva vykopané hroby sú na cintoríne v bosnianskej obci Potočari pri Srebrenici v stredu 10. júla 2019. Nedávna nájdené pozostatky 33 obetí pochovajú vo štvrtok 11. júla na cintoríne pri príležitosti 24. výročia masakry v Srebrenici, považovanej za najhoršiu masakru, aká sa v Európe odohrala od druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za chránenú zónu, popravili jednotky bosnianskych Srbov v tomto meste a jeho okolí približne 8000 mužov a chlapcov, ktorých pozostatky ukryli vo viacerých masových hroboch. Dosiaľ sa podarilo nájsť pozostatky vyše 6600 ľudí, ktoré následne pochovali na pamätnom mieste pri Srebrenici. Foto: TASR/AP
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (druhý vľavo) a Bakir Izetbegovič, syn bývalého prezidenta Bosny a Hercegoviny Aliju Izetbegoviča držia kvety a čakajú na vozidlo prevážajúce pozostatky 33 nedávno nájdených obetí masakry v Srebrenici 9. júla 2019. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je na návšteve Bosny a Hercegoviny. Zúčastní sa na summite Procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe (SEECP) a uctí si pamiatku obetí masakry v Srebrenici. Foto: TASR/APMevlid Halilovič, príbuzný jednej z obetí masakry, tvrdí, že mnohí z tých, ktorí spáchali tento zločin, sú stále na úteku pred spravodlivosťou. "Tí, ktorí majú na svedomí toto vraždenie, musia byť potrestaní. A všetko spravili naši (srbskí) susedia, ktorí žijú hneď vedľa nás," povedal.
Bosnianskosrbský líder z vojnových čias Radovan Karadžič a armádny veliteľ Ratko Mladič, ktorý viedol jednotky počas operácie v Srebrenici 11. júla 1995, boli odsúdení vojnovým tribunálom OSN na doživotie.
Hoci bola masakra v Srebrenici označená medzinárodnými súdmi za genocídu, srbskí i bosnianskosrbskí predstavitelia odmietajú používať tento termín. Ani jedna strana nevyslala na štvrtkové podujatie svojich zástupcov.
V spoločnom stanovisku šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej a komisára pre rozšírenie EÚ Johannesa Hahna sa uvádza, že "genocída" v Srebrenici bola "jedným z najtemnejších momentov ľudstva v moderných európskych dejinách".
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
