FOTO: Kynceľovú zviditeľňuje Fizolňový deň. Nemá krčmu ani potraviny

Kynceľová 4. februára (TASR) – Najznámejším podujatím, ktoré Kynceľovú zviditeľňuje široko-ďaleko je Fizolňový deň. Súťaž vo varení dobrôt z fazule obec organizuje vždy v lete a je spojená i so súťažou v krájaní cibule. V tomto roku ho usporiada už po jedenásty raz 22. júla. "V každom dome sa pestovala fazuľa, po našom fizolňa, preto táto akcia," poznamenala starostka Martina Kubišová.


Pri organizovaní každoročnej súťaže pomáhajú aj aktívni seniori, ktorí v dedine majú svoj klub. Je v ňom okolo 30 členov s prevahou žien a stretávajú sa každý týždeň. Vymieňajú si recepty, hrajú karty, porozprávajú sa. Chodia do divadla, organizujú tiež výlety do okolia a absolvujú prednášky, napríklad policajtov, ktorí ich chodia vystríhať pred "šmejdami" a poučiť o vlastnej bezpečnosti doma či vonku.

"Som rada, že sa nám klub seniorov podarilo založiť a že aktívne funguje," dodala hlava obce s tým, že seniori sú pre ich obec výdatnou pomocou.



Z peňazí, ktoré obci zanechal rodák, vybudovali dom služieb

Kynceľová nie je typickou slovenskou obcou. Nemá kostol, ani krčmu a potraviny. Stále hľadá podnikateľa, ktorý by mal záujem prevádzkovať oboje. Prioritou pre obec so 400 obyvateľmi sú najmä potraviny, aby si prevažne starší ľudia mohli nakúpiť aspoň základné veci priamo v dedine. Na väčšie nákupy si zvyknú zabehnúť do Banskej Bystrice, ktorá je na skok.

Kynceľová je však atypická aj v inom. Postavila dom služieb z peňazí, ktoré jej v závete odkázal jej rodák Ján Bielik, ktorý žil v Amerike.



"Náš občan nám odkázal v závete peniaze. Mal želanie, aby sme z nich postavili dom smútku. Náš cintorín je však dosť odruky a celkovo by nebol využitý, my sme totiž maličká obec. Rozhodli sme sa preto postaviť dom služieb v centre obce. Dnes slúži na evanjelické bohoslužby, stretnutia s jubilantmi alebo na uvítanie detí do života, ale i pohreby či iné akcie. Môžu sa tam konať kary či svadby. Rotunda oživila stred našej obce. Vedľa nej je pôvodná zvonica, naklonená skoro tak ako banskobystrická šikmá Hodinová veža," uviedla pre TASR starostka Kynceľovej Martina Kubišová. Obstarávacia cena stavby domu, ktorý kolaudovali v roku 2011, vyšla na 340.000 eur. Štedrý rodák má na dome pamätnú tabuľu.

Školu v obci kedysi navštevoval známy herec a režisér Paľo Bielik

Obecný úrad v Kynceľovej sídli v budove niekdajšej evanjelickej ľudovej školy, ktorú navštevoval aj významný herec, režisér a scenárista Paľo Bielik. V pamäti divákov zostane navždy zapísaný ako zbojnícky hrdina Juraj Jánošík, ktorého hral vo filme, divadle a vrátil sa k nemu aj ako režisér. Práve v tejto škole, v detskom hereckom krúžku, urobil svoje prvé kroky na doskách, ktoré znamenajú svet.

Paľo Bielik sa narodil v roku 1910 v Senici, dnešnej časti Banskej Bystrice. Jeho prvé školské kroky viedli do susednej obce Kynceľová, kde navštevoval školu.

"Cesta zo Senice do školy bola krátka, lebo stačilo prebehnúť lávkou ponad Senický potok a už bol v Kynceľovskom chotári. V dospelosti býval v dome U Keráčikov, ktorý sa nachádzal na rázcestí ciest do Senice a Kynceľovej," uvádza v materiáli Ján Styk, ktorým podrobne spracoval život tejto významnej hereckej a režisérskej osobnosti v obci a okolí.

Bielik s rodákmi a spolužiakmi z Kynceľovej udržiaval kontakty aj po odchode do Prahy. Pamätníci vraj spomínali, že keď začali chodiť listy z Prahy, hneď vedeli, že "bohóci" majú finančné suchoty. Tak ľudia volali umelcov v Prahe. Ako dobrí rodáci vždy nejako pomohli.

"Paľo Bielik aktívne pôsobil v banskobystrických ochotníckych súboroch. V jednom z nich hral titulnú postavu Jánošíka, ktorú videl aj fotograf a filmár Karol Plicka. Keď v roku 1936 hľadal režisér Martin Frič hlavného hrdinu do pripravovaného filmu Jánošík, upozornil práve na neho. Takmer dvojmetrový, výborne vyzerajúci Bielik Friča okamžite zaujal a veľký domáci i zahraničný úspech filmu len potvrdil správnosť jeho voľby," spomína Styk.

Od B. Bystrice sa odčlenila v roku 1990, vnímala to ako odvážny krok

Obec Kynceľovú, ktorá je od najväčšieho banskobystrického sídliska Sásová vzdialená len na skok, mnohí dodnes považujú za mestskú časť Banskej Bystrice. To však bola pravda iba do roku 1990, vtedy sa od mesta pod Urpínom odčlenila. Osamostatnenie vnímala ako odvážny krok, na jednej strane prevládali obavy, či sa situácia miestnych nezhorší, pokiaľ ide o dopravu alebo zásobovanie, na druhej zasa argumenty, že krajské mesto málo investovalo do jej rozvoja, kým bola jeho súčasťou.



Súčasná hlava obce Martina Kubišová je na čele už tri funkčné obdobia. Po prvom zvolení za starostku patrila medzi najmladšie na Slovensku.

"Sme ideálne miesto, len kilometer od obchvatu, takže ten, kto tu býva, vie sa dostať na R1, všade tam, kde potrebuje. Od mesta je to čoby ste kameňom dohodili. Obec intenzívne pracuje na novom územnom pláne, lebo stále sme boli iba doplnkom územného plánu Banskej Bystrice. Chceme samostatný územný plán ako obec a plánujeme požiadať o dotáciu," reagovala pre TASR Kubišová v súvislosti s rozširovaním obce a záujmom Banskobystričanov bývať tam.



Kynceľová, v ktorej dnes žije okolo 400 obyvateľov, leží pod Nízkymi Tatrami v Banskobystrickom okrese. Patrí do mikroregiónu Pod Panským dielom, ktorý hraničí zo severu so Starými Horami, Motyčkami a Donovalmi, z východu s Moštenicou, Lučatínom, Ľubietovou, z juhu s Ponikami, z juhozápadu s mestom Banská Bystrica. Celý mikroregión sa nachádza v tesnej blízkosti mesta pod Urpínom, ktoré preň plní funkciu sídla s vyššou občianskou vybavenosťou a funkciu dopravy a zamestnanosti.

Prvá historická zmienka o Kynceľovej sa datuje od roku 1435 pod názvom Kunczelfalva. Názov obce sa postupne menil na Kunczldorf, neskôr Kinczeldorf, v roku 1680 Kinczelowa, maďarsky Göncölfalva až po dnešný názov Kynceľová. V 13. storočí bola poddanskou obcou na banskobystrickom mestskom teritóriu. V rokoch 1496-1526 patrila Thurzovcom, potom mestu Banská Bystrica. V roku 1828 sa v dedine nachádzalo 14 domov a 107 obyvateľov. V 18. až 20. storočí sa zaoberali poľnohospodárstvom a povozníctvom. Začiatkom 20. storočia boli miestni známi ako murári a tesári.



Erb obce tvorí vysoké zelené trojvršie. Zo spodného okraja štítu vyrastajú tri veľké zlaté klasy, ktoré ilustrujú zdroj obživy obyvateľov. Trojvršie miestne vrchy - Malý, Panský a Selecký diel.

Obec nemá chodníky, na frekventovanej ceste osadí merače rýchlosti

Cez obec Kynceľová neprechádza žiadny chodník iba frekventovaná cesta, kde vodiči radi šliapnu na plyn. Ohrozujú tým bezpečnosť chodcov, ktorí nemajú ako ísť iba po okraji vozovky. Obec je aj preto rada, že bola úspešná s projektom "Spomaľ! Ide o život". Ten jej schválila Rada vlády SR pre prevenciu kriminality a vďaka nemu získala 4000 eur na dva merače rýchlosti. Tie vodičov pri prekročení rýchlosti upozornia, aby spomalili.

"Veríme, že to zlepší bezpečnosť cestnej premávky v našej obci. Máme s tým problém. Vodiči často nerešpektujú rýchlosť a keďže tu nemáme chodníky, bojíme sa o bezpečnosť chodcov. Niektoré úseky sú naozaj veľmi nebezpečné. Merače teraz obstarávame a predpokladám, že niekedy na jar by sa mohli osádzať," konštatovala starostka Kynceľovej Martina Kubišová.



Keď tam policajti merali rýchlosť, len za hodinu či dve namerali hneď ôsmich vodičov, ktorí ju prekročili. Obec sa už dávnejšie snažila vybaviť si aj dopravnú značku na zníženie rýchlosti, to však neprešlo.

Prioritou obce zostáva vybudovanie chodníka. Projekt má spracovaný, ale chýbajú peniaze.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR