Flámi bojujú za autonómiu, chcú usporiadať referendum

BRUSEL 17. marca (WEBNOVINY) - Hlavná belgická separatistická strana Nová flámska aliancia (N-VA) chce už na budúci rok usporiadať referendum o vyhlásení "absolútnej autonómie" vo Flámsku.


Všeľudové hlasovanie chcú zorganizovať po parlamentných voľbách naplánovanými na máj 2014. Ak by ich N-VA vyhrala, "frankofónne strany si budú musieť osvojiť naše závery," vyhlásil jeden zo zakladateľov strany a súčasný podpredseda flámskeho legislatívneho zboru Geert Bourgeois.

"Je to ako v manželstve. Ak jeden z partnerov povie 'Chcem toto', a ten druhý povie 'Nie', tak je koniec," cituje ho belgický denník De Standaard vychádzajúci vo flámčine.

N-VA zaznamenala v regionálnych voľbách z novembra minulého roka pod vedením lídra Barta de Wevera veľké víťazstvá. Aj preto je v tejto časti Belgicka favoritom vo voľbách v roku 2014. Tie minulé spred dvoch rokov pritom vyhrala so ziskom 28 percent hlasov.

Strana sa však odmietla zúčastniť na rokovaniach o vytvorení vlády, ktorá vznikla až viac ako 500 dní po voľbách pod vedením súčasného premiéra Elia Di Rupa.

Belgická "federácia"

Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.

Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.

V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel - hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.

Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.

V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.