Fiškálne kritérium Slovensko plní s rezervou

BRATISLAVA 20. marca (WEBNOVINY) - Slovensko by malo splniť maastrichtské kritérium verejných financií so značnou rezervou. Podľa predbežných údajov o hospodárení verejných financií, ktoré v rámci rozpočtových východísk zverejnilo ministerstvo financií, totiž deficit hospodárenia verejnej správy dosiahol vlani 2,16 % hrubého domáceho produktu, čo je 0,84 percentuálneho bodu pod úrovňou maastrichtského kritéria. Pôvodne sa pritom na minulý rok rozpočtoval deficit až na úrovni 2,9 % HDP. Rovnako podľa očakávaní Slovensko bez problémov zvládlo aj druhú časť fiškálneho kritéria, teda výšku dlhu verejnej správy. Ten podľa predbežných údajov ku koncu decembra minulého roku dosiahol 29,4 % HDP, čo je o vyše polovicu menej, ako maximálne povoľuje kritérium stanovené na úrovni 60 % Vo finančnom vyjadrení podľa ministerstva schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol vlani 40 mld. Sk, kým schválený rozpočet predpokladal deficit v objeme 52,8 mld. Sk. Toto číslo zahŕňa aj vplyv zavedenia druhého piliera dôchodkového systému, ktorého dopad bol vo výške 23,6 mld. Sk, teda 1,28 % HDP. "Schodok rozpočtu verejnej správy bez vplyvu zavedenia druhého piliera dôchodkového systému by tak dosiahol úroveň 16,4 mld. Sk, čo predstavuje 0,88 % HDP," uvádza ministerstvo financií. Na zmiernenie deficitu oproti rozpočtu vplývalo predovšetkým lepšie hospodárenie verejnej správy, ktoré schodok znížilo o 0,71 percentuálneho bodu, kým dopad vyššieho ekonomického rastu sa podieľal len 0,07 percentuálnymi bodmi. Takéto výsledky hospodárenia verejnej správy by boli podľa analytikov dobrým signálom smerom do Európy. "Tieto čísla, najmä deficit 0,88 % HDP bez vplyvu zavedenia druhého piliera, hovoria samé za seba. Pre Slovensko bude veľmi dobrou správou, ak tie ďalšie dva roky, teda 2008 a 2009, budú len potvrdením toho, že nešlo o jednorazový priaznivý výkyv," uviedol pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Takáto úroveň konsolidácie môže byť podľa neho aj dobrým argumentom smerom k Európskej komisii, aj keď nemožno vylúčiť hlasy o tom, že v prostredí akcelerujúceho hospodárskeho rastu sa šetrí ľahšie. "Vlaňajšok nebol prvým rokom medziročného zrýchlenia slovenskej expanzie. Najmä pre zahraničné finančné trhy bude veľavravným a kredibilným argumentom najmä skutočnosť, že vláda označovaná za ľavicovú odolala pokušeniu využiť lepšie plnenie štátnej kasy na dodatočné výdavky do úrovne vlastného plánovaného deficitu," dodal Vaňo. Predbežné údaje o hospodárení verejných financií za minulý rok by mali byť pre komisiu dostatočne uspokojivé aj podľa analytičky Poštovej banky Zuzany Holeščákovej. "Zverejnené čísla totiž predstavujú postačujúcu rezervu pri plnení maastrichtských kriteriálnych podmienok pre vstup do eurozóny," uviedla. Ako však dodala, dôležité pre európske inštitúcie bude aj to, ako budú pravdepodobne tieto čísla vyzerať v nasledujúcich rokoch. "Verejné financie sú totiž veľmi dôležitým nástrojom hospodárskej politiky každého štátu a dôležitosť tohto nástroja vzrastie ešte po tom, čo krajina prijme euro ako národnú menu Slovákov," dodala Holeščáková. Najvýznamnejší podiel na vytváraní schodku rozpočtu verejnej správy mal v minulom roku Fond národného majetku SR (FNM), ktorý vykázal na akruálnej báze schodok v objeme 29,6 mld. Sk, čo z celkového schodku rozpočtu verejnej správy predstavuje 74,03 %. "Dosiahnuté hospodárenie FNM vyvolali vysoké transfery do štátnych finančných aktív vrátane transferu mimoriadnych dividend z SPP, a.s., ktoré však zároveň mali pozitívny vplyv na hospodárenie účtov štátnych finančných aktív štátneho rozpočtu," konštatuje rezort financií. Štátne finančné aktíva tak vykázali prebytok v objeme 13,5 mld. Sk. Minuloročné hospodárenie verejnej správy však ovplyvňovali aj ďalšie faktory. Pozitívne sa podpísalo hospodárenie mimorozpočtových účtov štátnych rozpočtových organizácií v objeme 1,6 mld. Sk, či vplyv časového rozlíšenia platených úrokov v sume 1,5 mld. Sk. Naopak negatívne hospodárenie ovplyvnilo odpustenie pohľadávok voči zahraničiu vo výške 2,6 mld. Sk, časové rozlíšenie daní v objeme 1,9 mld. Sk, časové rozlíšenie dividend na úrovni 1,4 mld. Sk ako aj negatívny vplyv zníženia pohľadávok štátnych rozpočtových organizácií v sume 1,4 mld. Sk. Z ostatných subjektov verejnej správy pozitívne deficit ovplyvnilo prebytkové hospodárenie Sociálnej poisťovne vo výške 1,8 mld. Sk a verejných vysokých škôl na úrovni 1,4 mld. Sk. Negatívne však pôsobilo deficitné hospodárenie obcí a ich rozpočtových organizácií v sume 1,1 mld. Sk a vyšších územných celkov a ich rozpočtových organizácií v objeme 1,5 mld. Sk. Celkový dlh verejnej správy, ktorý vo finančnom vyjadrení vlani dosiahol 544 mld. Sk, sa pritom v minulom roku medziročne zvýšil o 38,8 mld. Sk, jeho pomer k HDP však poklesol o 1,5 percentuálneho bodu z 30,9 %. Pozitívne tak pôsobil vysoký medziročný rast HDP, ktorý v bežných cenách dosiahol 13,1 %, kým samotný dlh stúpol iba o 7,7 %. Dominantný podiel na verejnom dlhu mal pritom v minulom roku tradične štátny dlh, ktorý predstavoval 522,2 mld. Sk. SITA