![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Nedeľa 23.2.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Roman, Romana
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
26. novembra 2018
Firmy by si mali dávať pozor na tzv. CEO fraud a Invoice fraud
Na snímke žiaci v počítačovej učebni Strednej priemyselnej školy (SPŠ) elektrotechnickej Karola Adlera, známej aj ako Adlerka v bratislavskej Dúbravke, 5. decembra 2015.
Zdieľať

Prípadne od dodávateľa služieb dostane faktúru, na ktorej figuruje iné číslo účtu príjemcu, ako býva štandardne. To sú typické príklady tzv. CEO fraudu a Invoice fraudu, ktoré sa objavujú čoraz častejšie už aj na Slovensku.
"Sme radi, že aj vďaka edukácii si klienti na Slovensku dávajú čoraz väčší pozor na tzv. phishingové podvody a podobné pokusy nahlasujú banke. Pokusy o tzv. CEO fraud alebo Invoice fraud nie sú zatiaľ až také časté, no ich počet na Slovensku stúpa a je nutné na ne upozorňovať. Sumy požadované v takýchto podvodných mailoch sú vysoké, rádovo sa pohybujú v tisícoch až desaťtisícoch eur," upozorňuje Anna Jamborová z ČSOB.
CEO fraud je forma podvodnej komunikácie, kedy sa podvodník vydáva za autoritu alebo vysoko postaveného predstaviteľa spoločnosti (generálneho riaditeľa, štatutára, spoločníka spoločnosti a pod.) a požaduje naliehavým spôsobom vykonať prevod finančnej sumy. Požiadavka sa javí ako legitímna, no v skutočnosti je jediným cieľom uviesť jej príjemcu do omylu a získať finančné prostriedky.
V prípade Invoice fraudu podvodníci vystupujú napríklad v mene dodávateľa a firme nahlásia zmenu svojho bankového účtu emailom, poštou alebo telefonicky. Prípadne môže ísť o urgentnú žiadosť o zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti. Podvodníci môžu tiež zachytiť originálne emailové správy, ktoré obsahujú faktúry a v nich zmeniť číslo účtu príjemcu, alebo len pošlú falošnú faktúru s novými bankovými údajmi.
Podľa Jamborovej kybernetickí zločinci neustále hľadajú nové cesty, ako získať to, čo chcú. Pred útokmi si robia svoj prieskum, s cieľom získať informácie o dodávateľoch, o organizačnej štruktúre firmy. Navyše, prostredníctvom sociálnych sietí sa toho naozaj veľa dozvedia aj o samotných zamestnancoch. Hľadajú peniaze alebo citlivé informácie. Využívajú nepozornosť zamestnancov firmy alebo nedokonalosť interných procesov.
Príjemcovia takejto správy, keď im príde takýto email, by mali bezodkladne o tom informovať svojho manažéra.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR