|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. októbra 2011
Fínsky parlament zobral prezidentke právomoci
Fínsky parlament v piatok definitívne schválil zmeny v ústave, ktoré zbavujú tamojšiu hlavu štátu niektorých právomocí a posilňujú úlohu zákonodarného zboru. Reformný balík v ...
Zdieľať
HELSINKI 21. októbra (WEBNOVINY) - Fínsky parlament v piatok definitívne schválil zmeny v ústave, ktoré zbavujú tamojšiu hlavu štátu niektorých právomocí a posilňujú úlohu zákonodarného zboru.
Reformný balík v 200-člennej snemovni podporilo 118 poslancov. Ďalších 40 hlasovalo proti, zatiaľ čo zvyšní sa hlasovania zdržali alebo sa na ňom vôbec nezúčastnili.
Jednu z najvýznamnejších zmien predstavuje nové ustanovenie, podľa ktorého bude Fínsko v rámci Európskej únie odteraz formálne zastupované predsedom vlády, v čoho dôsledku bude mať prezident menší vplyv na smerovanie zahraničnej politiky krajiny.
V pozmenenej ústave sa taktiež prvýkrát výslovne spomína členstvo Fínska v EÚ. K posilneniu priamej demokracie by mala prispieť úprava, ktorá umožňuje občanom predkladať parlamentu návrhy zákonov, ak ich podložia najmenej 50 tisíc podpismi.
Fínska prezidenta Tarja Halonenová, ktorej sa začiatkom budúceho roka skončí druhé funkčné obdobie a nemôže sa už uchádzať o znovuzvolenie, reformu ešte dávnejšie podrobila kritike. Schválené zmeny podľa nej môžu mať "škodlivý vplyv na konzistentnosť a udržateľnosť fínskej zahraničnej politiky", kým obmedzenie prezidentských právomocí posilní skôr vládu, než parlament.
Reformný balík v 200-člennej snemovni podporilo 118 poslancov. Ďalších 40 hlasovalo proti, zatiaľ čo zvyšní sa hlasovania zdržali alebo sa na ňom vôbec nezúčastnili.
Jednu z najvýznamnejších zmien predstavuje nové ustanovenie, podľa ktorého bude Fínsko v rámci Európskej únie odteraz formálne zastupované predsedom vlády, v čoho dôsledku bude mať prezident menší vplyv na smerovanie zahraničnej politiky krajiny.
V pozmenenej ústave sa taktiež prvýkrát výslovne spomína členstvo Fínska v EÚ. K posilneniu priamej demokracie by mala prispieť úprava, ktorá umožňuje občanom predkladať parlamentu návrhy zákonov, ak ich podložia najmenej 50 tisíc podpismi.
Fínska prezidenta Tarja Halonenová, ktorej sa začiatkom budúceho roka skončí druhé funkčné obdobie a nemôže sa už uchádzať o znovuzvolenie, reformu ešte dávnejšie podrobila kritike. Schválené zmeny podľa nej môžu mať "škodlivý vplyv na konzistentnosť a udržateľnosť fínskej zahraničnej politiky", kým obmedzenie prezidentských právomocí posilní skôr vládu, než parlament.