Filmy oscarového režiséra Bertolucciho pútajú provokatívnou tematikou

Parma/Bratislava 16. marca (TASR) – Významný taliansky filmový režisér a scenárista Bernardo Bertolucci sa v pondelok 16. marca dožíva 75 rokov.


Pôvodne básnik a spisovateľ má na konte vyše 20 filmov, od rozsiahlych historických epík až po intímne drámy. Režíroval spoločensko-kritické snímky s provokujúcou až šokujúcou tematikou, ktoré zaujali prevažne netradičnou, ale divákovi zrozumiteľnou formou a farebným vizuálnym štýlom. K Bertolucciho najslávnejším a zároveň najkontroverznejším filmom patrí dráma Posledné tango v Paríži (1972). Celosvetovým hitom sa stal jeho veľkolepý režijný projekt Posledný cisár (1987) ovenčený 9 Oscarmi, vrátane ceny za najlepšiu réžiu a najlepší film.



Bernardo Bertolucci sa narodil 16. marca 1940 (niektoré zdroje uvádzajú rok 1941) v talianskej Parme do rodiny básnika Attilia Bertolucciho. Už počas štúdií na univerzite v Ríme sa stal oslavovaným a publikovaným básnikom. Svoj veľký talent však nakoniec uplatnil vo filme. Písanie scenárov a hlavne réžia filmov stali sa pre Bernarda Bertolucciho celoživotnou prácou, ocenenou medzi inými aj najprestížnejšou zlatou soškou.

Začínal v roku 1961 ako asistent režiséra Piera Paola Pasoliniho pri nakrúcaní drámy Accatone (1961). Bertolucciho režijný debut prišiel už o rok neskôr, keď nakrútil príbeh z rímskej čiernej kroniky o hľadaní vraha utopenej ženy La Commare secca (Smrť kmotrička, 1962). Snímka vzbudila veľké nadšenie na filmovom festivale v Benátkach. Druhý film nádejného režiséra s názvom Prima della rivoluzione (Pred revolúciou, 1964) prináša nekompromisný pohľad na vtedajšie Taliansko. V roku 1970 Bertolucci zrežíroval podľa vlastného scenára film La Strategia del ragno (Stratégia pavúka) a následne drámu Il Conformista (Konformista, 1970). Druhá menovaná snímka je jednou z najlepších Bertolucciho výtvorov a adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu, v ktorom sa pokúsil hľadať odpovede na bolestivé otázky o fašistickej minulosti Talianska.

Nomináciu na Oscara (1974) získal Bernardo Bertolucci za romantickú drámu Ultimo tango a Parigi (Tango v Paríži, 1972). K jedným z najkontroverznejších filmov v dejinách kinematografie sa táto snímka zapísala najmä vďaka nepokrytému zobrazeniu sexuality a erotickým scénam, za ktorými sa skrýva jedna z najnaliehavejších existenciálnych výpovedí dvoch ľudí o zúfalej potrebe ľudského dotyku. Odvážny počin v hlavných úlohách s Marlonom Brandom a Mariou Schneiderovou bol v čase jeho vzniku v USA označený za pornografický film. Vo Francúzsku ho naopak milovali kritici i diváci. V režisérovom rodnom Taliansku vyvolala snímka obrovský záujem, videl ju však málokto, pretože Najvyšší súd jej premietanie krátko po uvedení do kín zakázal. Tento zákaz zostal v platnosti celých 15 rokov.

Plejáda slávnych hercov ako Robert de Niro, Gérard Depardieu, Dominique Sandaová, Donald Sutherland, Burt Lancaster a iní rozohrala príbeh ďalšieho Bertolucciho filmu Novecento (Dvadsiate storočie, 1976). Historická dráma zobrazuje taliansku spoločnosť v časoch vzostupu fašizmu videnú v osudoch niekoľkých generácií dvoch rozvetvených vidieckych rodín. Cenu Akadémie za najlepšiu réžiu a najlepší film vyniesol Bernardovi Bertoluccimu životopisný veľkofilm The Last Emperor (Posledný cisár, 1987). Skutočný príbeh posledného čínskeho cisára odohrávajúci sa v pekinskom Zakázanom meste sa stal celosvetovým hitom a získal dokopy deväť Oscarov. K významným dielam talianskeho filmového velikána patrí ešte adaptácia bohémskeho románu The Sheltering Sky (Pod ochranou neba, 1990), epický príbeh o tolerancii a priateľstve Little Buddha (Malý Buddha, 1993) a film Stealing Beauty (Zvodná krása, 1996), v ktorom zažiarili Liv Tylerová, Jeremy Irons či Sinéad Cusacková.

V roku 2011 získal Bernardo Bertolucci čestnú Zlatú palmu na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes ako ocenenie jeho dlhoročnej filmovej kariéry.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR