Film o Maradonovi chcel Kusturica točiť hlavne pre peniaze

Tagy: Emir Kusturica Art Film Fest Trenčianske Teplice

Srbský režisér Emir Kusturica počas tlačovej konferencie na 19. ročníku medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest 2011. Trenčianske TepliceFoto: SITA/Tomáš SomrBRATISLAVA 18. júna (WEBNOVINY) – Srbský režisér Emir Kusturica je mnohými obdivovaný a zároveň tiež zatracovaný pre jeho názory na politiku a spoločnosť, ktoré premieta aj do svojich filmov. Zatiaľ posledným dielom zo sekcie jeho dokumentárnych filmov je snímka o bývalom argentínskom futbalistovi Diegovi Maradonovi z roku 2008 s názvom Maradona podľa Kusturicu.


Režisér, ktorý je ostrým odporcom globalizácie vo filme a hollywoodskeho štýlu produkovania snímok pre zisk, na sobotňajšej tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach prezradil, že film o Maradonovi chcel robiť primárne >pre peniaze. „Celý život bojujem proti tomu, aby som robil filmy, ktoré sú moderné. Ja im neverím. Toho Maradonu som začal robiť, lebo som nemal peniaze,“ povedal Kusturica.

Dôvodom nedostatku financií bola dedina Drvengrad, ktorú Kusturica postavil pri príležitosti nakrúcania filmu Život je zázrak z roku 2004. Odvtedy v nej žije, pôsobí, dokonca tam organizuje vlastný filmový festival, ktorý má byť protipólom hollywoodskej produkcie a dáva šancu mladým filmárom.



„Všetko to prichádzalo naozaj ako niečo, čo nemalo ideologický pôvod,“ povedal o dokumente, ktorý mal filmárovi zarobiť peniaze na ďalší rozvoj ním vytvorenej dediny. „Keď však už na filme začnem robiť, tak sa vždy vrátim k tomu subjektívnemu pohľadu na politiku, bojujem za slobodu tak, aby to bolo vidieť,“ vysvetlil. „Ten film o Maradonovi bol taký emotívny, ako aj sám Maradona je," uzavrel.


K režírovaniu sa dostal náhodou

Emir Kusturica patrí k najuznávanejším filmovým tvorcom, na Art Film Feste si v piatok na otváracom ceremoniáli prevzal ocenenie Zlatá kamera. Podľa vlastných slov sa však k režírovanou dostal náhodou. „Bola to náhoda ako v dobrom americkom filme. Môžem povedať, dnes je to úspešná kariéra v prvej polovici môjho života,“ povedal rodák zo Sarajeva, ktorý vyštudoval pražskú Filmovú fakultu Akademie múzických umení. „

Nebolo to preto, že by to bola najlepšia škola. Do Prahy som odišiel, lebo moja teta bola ženou spravodajcu srbskej tlačovej agentúry,“ vysvetlil Kusturica, ktorý sa následne po rokoch života strávených vo veľkomestách ako je New York či Paríž vrátil do Srbska. „Na Balkáne nie je dobré žiť, ale je to dobrý materiál na umenie,“ uzavrel.

Kusturica patrí medzi ojedinelé osobnosti sveta filmu aj preto, že z festivalu v Cannes odišiel so Zlatou palmou až dva razy. V roku 1985 získal jedno z najprestížnejších filmových ocenení za snímku Otec na služobnej ceste a o desať rokov neskôr za jeden zo svojich najslávnejších filmov Underground. Za film Dom obesenca z roku 1989 o živote juhoslovanských Rómov získal v Cannes Cenu za réžiu.

Art Film Fest túto výnimočnú snímku na jeho počesť premietne. V roku 1998 odcestoval do Benátok s Čiernou mačkou, bielym kocúrom a domov sa vrátil so Strieborným levom za réžiu. Emir Kusturica vyučoval na Akadémii scénických umení v Sarajeve a neskôr prijal pozvanie na Kolumbijskú univerzitu v New

Tagy: Emir Kusturica Art Film Fest Trenčianske Teplice