Film LUK od Kim Ki-duka

Dvanásty film Kim Ki-duka zahajoval v roku 2005 programovú sekciu Un certain regard na MFF v Cannes. A stal sa jednou z veľkých udalostí filmovej sezóny. Pokračuje v línii budovania do seba uzavretých príbehov odohrávajúcich sa na ohraničenom priestore. Tedntokrát je to loď, na ktorej žije starec a dievča. Starec čaká, kým dievča dospeje – chce si ju vziať za ženu. Trpezlivo odpočítava dni, ktoré ostávajú do jej sedemnástich narodenín. Výrazná zmena v ich pokojnom, stereotypnom živote odtrhnutom od civilizácie nastane, keď na rybačku prídu cudzinci z mesta. A medzi nimi sympatický mladík… Na palube sa začína takmer bez dialógov odohrávať dráma lásky a žiarlivosti, nenávisti a obetovania. Konflikt nového so starým, moderného s tradičným. To všetko však len tušíme – vášne klokocú pod povrchom elegantného, profesionálne perfektného zobrazenia zdanlivo banálnych situácií na mori. Sen a predstavy sa v závere preľnú so skutočnosťou a vzniká zvláštny magický realizmus, plný drsnej, zložito zašifrovanej symboliky. A občas prekvapujúceho humoru. Luk je poetický film, ale i tu sú prítomné hlavné témy Kim Ki-dukovej tvorby: osamelosť, sex, smrť, brutalita. Dôležitú úlohu tu hrá luk. Mlčanlivý starec dodržiavajúci podivuhodné archaické rituály ho používa ako hudobný nástroj, prostriedok veštenia, spôsob komunikácie a v neposlednom rade samozrejme ako smrtonosnú zbraň. Jedna z interpretácií znie, že luk slúži ako zástupný symbol starcovej sily a potencie, ako jeho mužský princíp.

 O FILME

To, že je luk falický symbol, dojde asi i těm pomalejším. Nejenom že šípy mohou proniknout ženu, ale jde také o nástroj moci, kterým může stařec odhánět konkurenty. Dá se jím lovit i podmanit si druhé, když se nástroj smrti změní v nástroj krásy. Zjistí-li stařec, že hudbu může dívka poslouchat i na discmanu, musí se zákonitě cítit jako vykastrovaný impotent. Závěrečná symbolická soulož se smyčcem korunuje sérii falických metafor ad absurdum. Loď na sobě nese korejskou vlajku a spojení starce a dívky můžeme chápat jako nemožné opětovné spojení Jižní a Severní Koreje. Rozpor mezi stářím (tradicí) a mládím (budoucností) se protlačuje i do motivu věštění budoucnosti, v němž sice muž (reprezentant tradice) cosi provádí a ovlivňuje, ale budoucnost zná pouze žena (reprezentant mládí). V nejobecnější rovině je paluba lodi patriarchálním prostorem, kde všichni muži zneužívají ženu, jež představuje tutéž kratochvíli jako rybolov. Kim tedy opět kritizuje vykořisťování žen a zároveň to předvádí velmi zálibně.

Fíla, Kamil: Luk – Cinema 3/2006

Kim Ki-duk

Narodil sa 20. 12. 1960 v Bonghwe v Južnej Kórei. Ako deväťročný sa presťahoval s rodičmi do Soulu. Päť rokov strávil v armáde. Dva roky sa pripravoval na dráhu kňaza, ale v roku 1990 odišiel do Paríža, kde sa dva roky živil predajom vlastných obrazov. V roku 1993 získal cenu za najlepší scenár od Inštitútu na výučbu písania scenárov za A Painter and a Criminal Condemned to Death. Po ďalších dvoch cenách za scenár v roku 1996 debutoval ako režisér. O dva roky neskôr zaznamenal prvý medzinárodný úspech s filmom Vtáčia klietka, ktorý bol uvedený napríklad na filmových festivaloch v Berlíne, Moskve a Montreale. Dnes je Kim Ki-duk najznámejším súčasným kórejským režisérom uznávaným na celom svete kvôli výtvarnému cíteniu a výpovediam svojich filmov, ktoré sú nadčasové a internacionálne natoľko, že by sa mohli odohrávať kdekoľvek. Na druhej strane, svojím častým surovým a otvoreným zobrazovaním reálií (ktoré však už vo väčšine jeho posledných filmov – Jar, leto, jeseň, zima... a jar, 3-iron, Luk - absentuje) si našiel celý rad odporcov. V roku 2002 bola na MFF Karlovy Vary uvedená retrospektíva jeho filmov s názvom Kim Ki-duk – výrazný talent nového kórejského filmu.