Film Kroky na hrane pripomína útek Vrbu a Wetzlera z koncentráku

Sereď 19. októbra (TASR) – Premiérové uvedenie dokumentu Kroky na hrane o bežcoch, ktorí sa vydali po stopách Slovákov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu – utečencov z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, pripravilo na štvrtok Múzeum holokaustu v Seredi. V réžii Viliama Bendíka si diváci budú môcť pozrieť cestu šiestich horských ultrabežcov, ktorí oživili hrdinský príbeh z druhej svetovej vojny. Predpremiéra filmu sa uskutočnila pred niekoľkými dňami na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade.


Autormi námetu sú Martin Urbaník a Martin Sekér. V apríli 1944 utiekli Rudolf Vrba (Walter Rosenberg z Topoľčian) a Trnavčan Alfred Wetzler z koncentračného tábora v okupovanom Poľsku. Najskôr sa skryli do priestoru v naskladanom dreve vo vonkajšom strážnom okruhu tábora. V noci po troch dňoch, kedy po nich prestali v blízkosti tábora pátrať príslušníci SS, vyliezli z úkrytu a dali sa na útek smerom na Slovensko. Niesli so sebou dôležité informácie o priemyselnom vyvražďovaní Židov v koncentračnom tábore, aby ich odovzdali medzinárodnému spoločenstvu, a najmä komunite 400.000 maďarských Židov, ktorým bezprostredne hrozili deportácie a smrť. Bolo to vôbec prvé svedectvo o vyhladzovaní ľudí židovskej národnosti. Vrba a Wetzler absolvovali náročnú cestu nepriateľským územím. Pohybovali sa najmä v noci. Na ceste im niekoľkokrát nezištne pomohli ľudia, ktorí tým riskovali životy svoje aj svojich rodín. Jedným z nich bol aj Ondrej Čanecký, jednoduchý roľník zo Skalitého, ktorý ich náhodne stretol vo chvíli, keď prekročili hranice na Slovensko. "Nebyť jeho odvahy, neexistoval by tento príbeh," uviedol režisér na svojom webe.

Šesť mužov oživilo tento autentický príbeh, 21. apríla 2017 sa skoro ráno s východom slnka rozbehli na cestu tri dvojice – Martin Urbaník a Marián Kamendy, Martin Sekér a Peter Brestovanský, Marcel Jedlička a Daniel Blonski.

"Pri tvorení koncepcie projektu sme si ako základ pre všetko, čo chceme zrealizovať, určili autentickú trasu, po ktorej sa podarilo Vrbovi a Wetzlerovi dôjsť z tábora až do Žiliny," opísal režisér. Zoznámil sa s výpoveďami oboch hrdinských mužov – Wetzlerovou knihou Čo Dante nevidel a Vrbovou Nemôžem odpustiť, utiekol som z Osvienčimu. Potom si nakreslili mapu trasy, po ktorej sa so štábom a účinkujúcimi športovcami vydali. Išlo o 170 kilometrov s prevýšením 5500 metrov.

Príbeh sa začína v bývalom pracovnom a koncentračnom tábore, dnes múzeu v Seredi, odkiaľ deportovali do nacistických koncentračných táborov na smrť viac ako 10.000 ľudí, medzi nimi aj Alfreda Wetzlera.

Dokument vznikol v produkcii Bendik.sk Films, v spolupráci s občianskym združením Vestigium.

Po stopách Vrbu a Wetzlera sa vydávajú už niekoľko rokov aj účastníci pochodu Vrba-Wetzler Memorial, ktorý inicioval Fedor Gál.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR