 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
07. novembra 2011
Film Europe prináša na 13. MFF Bratislava desať filmových lahôdok
v slovenských kinách mal vo štvrtok premiéru film Strom života, ovenčený Zlatou palmou z filmového festivalu v Cannes, distribuovaný mediálnou spoločnosťou Film Europe Media Company.
Zdieľať
Film s hviezdnym obsadením v hlavných úlohách s Bradom Pittom, Seanom Pennom a Jessicou Chastain bude uvedený aj v sekcii Panoráma na 13. Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. Okrem neho je v ponuke festivalového programu ďalších 9 filmových lahôdok od spoločnosti Film Europe.
Na 13.ročníku MFF Bratislava sa okrem epického príbehu TREE OF LIFE /STROM ŽIVOTA režiséra Terrenca Malicka v programovej sekcii Panoráma premietnu aj ďalšie filmové snímky distribuované spoločnosťou Film Europe. Diváci sa môžu tešiť na víťazný film 68. ročníka filmového festivalu v Benátkach FAUST od Alexandra Sokurova s Johannesom Zeilerom v hlavnej úlohe, ďalej bude na festivale uvedená snímka THIS MUST BE THE PLACE / TOTO JE TO MIESTO od Paola Sorrentina so Seanom Pennom, PERFECT SENSE / DOKONALÝ SÚLAD v réžii Davida Mackenzieho /Ewan McGregor, Eva Green/, IF NOT US, WHO / KTO, AK NIE MY od Andresa Veiela / August Diehl, Lena Lauzemis/, MR. NICE v réžii Bernarda Rose v hlavných úlohách s Rhysom Ifansom a Chloë Sevigny, ktorý bude mať premiéru v slovenských kinách 10. novembra. V sekcii Proti prúdu bude uvedená snímka AMERICAN TRANSLATION Pascala Arnolda / Lizzie Brocheré, Pierre Perrier/, v sekcii Príbehy ALL THAT I LOVE /VŠETKO, ČO MILUJEM poľského režiséra Jaceka Borcucha /Mateusz Kosciukiewicz, Andrzej Chyra/ a slovenský film MARHUĽOVÝ OSTROV v réžii Petra Bebjaka v hlavných úlohách so Szidi Tobias a Attilom Mokosom bol zaradený do sekcie Made in Slovakia. Celovečerný debut švédskeho režiséra Simona Kaijsera STOCKHOLM EAST bol vybraný do Medzinárodnej súťaže prvých a druhých hraných filmov.
„Film Europe distribuuje hlavne najlepšie európske filmy. Strom života je síce film americký, ale jeho kvalita a posolstvo podporuje koncept a stratégiu našej spoločnosti. Jeho globálny rozmer podčiarkuje Zlatá Palma z Cannes, ale aj výnimočná mystická obraznosť a univerzálna protoreligiozita a duchovnosť. Tento film preto nie je o Amerike, alebo Európe, ale o vzťahových mužsko-ženských, ľudských a kozmických archetypoch. Som rád, že práve na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave dostane Strom života príležitosť spolu s ďalšími našimi európskymi filmami. Misiou Film Europe je pomáhať európskemu filmu aj nadštandardnou spoluprácou s európskymi festivalmi,“ hovorí Ivan Hronec generálny riaditeľ Film Europe.
Strom života je veľkolepý epos Terrenca Malicka o hľadaní zmyslu života medzi dvoma brehmi rozumu a lásky, emócií a kamennej tváre, úzkosti a šťastia. Je poctou životu, prírode a svetu okolo nás, ktorý sa nám odhaľuje ako symfónia. Postupne, obraz po obraze, nám prináša epický a dokonalý príbeh, ktorý je aktuálny dnes, rovnako ako pred viac ako polstoročím.
Strom života
premiéra: 3.11.2011
Strom života - The Tree of Life - trailer
Synopsa
Texas, 50. roky minulého storočia. Jack O’Brien zažil detstvo plné hier a krásnych nevinností. Dospievanie mu však prináša rozčarovanie a jeho vzťah s otcom, ktorý by mu mohol pomôcť toto obdobie ľahšie prekonať, je dosť komplikovaný. Jack je stratenou dušou v modernom svete, kladie si množstvo otázok a usiluje sa v živote zorientovať. Kde je pravda? Čo je večnosť? Ako vznikol život?...
Hviezdne obsadený film je poctou životu, prírode a svetu okolo nás, ktorý sa nám odhaľuje ako symfónia. Postupne, obraz po obraze, nám prináša epický a dokonalý príbeh, ktorý je aktuálny dnes, rovnako ako pred viac ako polstoročím.
Začiatky
Terrence Malick vždy vytváral provokujúce, vizuálne a fyzicky emotívne filmy, všetky prinášajú silné a hlboké zážitky a záhadnosť. Jeho najnovší film STROM ŽIVOTA sa javí ako jeho doteraz najdetailnejším a najepickejším dielom – výprava, ktorá zobrazuje súčasnú mestkú architektúru prostredia texaskej rodiny 50. rokov a zároveň zachytáva obdobie od počiatku života na zemi až po zánik vesmíru, v hľadaní pravdy a večnosti.
Príbeh sa rozkrýva symfonicky, ako hudba rozdelená do rytmov alebo ako konár košatého stromu, a mapuje vývoj života postavy Jacka O’Briena. Ten sa usiluje usporiadať si sériu náročných otázok o vzťahu k vlastnému otcovi, láske jeho matky a smrti jeho brata, rovnako ako svoje vlastné spory o podstate a viere. Jackov príbeh sa odohráva na pozadí krásy a zvukov zo samotného vesmíru. Jeho ľudské boje sa stávajú súčasťou ohromných tvorivých a deštruktívnych síl vesmíru, začína cítiť spojenie s hviezdnym prachom či prehistorickými tvormi, ktoré kedysi putovali po zemi. Film Strom života zachytáva príbeh o tom, ako láska vychádza zo života a život z lásky.
Strom života je pre súčasných filmových divákov otvorenou cestou do nezmapovaných oblastí. Malick vstupuje do tajomných svetov, ako sú detská myseľ, história pred vznikom ľudstva a ohnivé sféry hviezd. Sarah Greenová, ktorá produkovala aj film Nový svet, bola z projektu nadšená. „Terry mi ukázal prvý návrh a já si pamätám, že som si hneď pomyslela, že tento film sa „musí“ nakrútiť a že urobím čokoľvek, aby sa to zrealizovalo,“ spomína si. „Už sám názov filmu nám veľa naznačuje. Strom života je kľúčovým symbolom v mnohých hlavných náboženstvách a tiež v slovníku Darwina.
„Terry má svoj vlastný filmový jazyk,“ uvádza producent Grant Hill, ktorý spolupracoval s Malickom na Tenkej červenej línii. „Dá vám pocit, že sa nachádzate priamo v deji filmu a poznáte jeho postavy. Pri Strome života vás vedie ešte do neznámejších miest, aby vykreslil divákom prehistorickú cestu, vzal ich na skok do oblasti viery a umožnil im priniesť časti svojich vlastných životov pod plachty tohto príbehu – príbehu, ktorý je o jednej rodine, ale zároveň je o stvorení vesmíru.“
Scenár prešiel procesom vývoja, stále bol však otvorený ďalším možnostiam úprav. To zaujalo ďalších producentov, ktorí boli s Malickom niekoľko rokov v kontakte a chceli sa pridať k chystanému projektu: Bill Pohlad z River Road a partneri z Plan B, Brad Pitt a Dede Gardnerová. O svojej reakcii po prvom prečítaní scenára Pohlad hovorí: „Bol to najúžasnejší scenáristický počin, iný aký som kedykoľvek čítal. V podstate to bolo ako báseň. Neviem, čo som očakával, ale zasiahlo ma to veľmi emocionálne. Bol to silný scenár, ktorý spájal skutočnú intimitu s epickým rozsahom.“ Ďalej pokračuje: „Vo filme je silné spojenie medzi vesmírom a človekom. Krása Stromu života je organické prepojenie týchto dvoch prvkov.
Gardnerová, ktorej filmovú kariéru inšpiroval film Nebeské dny, dodává: „Bola som šokovaná tým, aké silné dojatie som cítila po prečítaní scenára, ako ma to vnútornme ovplyvnilo, ale podľa mňa si každý odnesie z filmu niečo iné a to je skutočná krása a sila tohto filmu.“ Ďalej uvádza: „Pre mňa sa stáva tento rodinný príbeh a to, čo nám hovorí o našom egu, hanbe, pokore a láskavosti, omnoho viac dosiahnuteľným, pretože to vnímame v rámci väčšieho kontextu – v rámci nadčasového sveta bez hraníc. Je úchvatné vidieť, ako dokáže Terry spojiť všetky tieto vrstvy – tak enormné vo veľkosti i rozsahu – bez toho, aby ste strácali dojem, že sa jedná o neuveriteľne intímny a naliehavý príbeh.“
Ako sa film posúva dopredu v čase a priestore, vytvára obrazy, s ktorými sa v histórii hraných filmov takmer nestretávame: obrazy vesmíru a Zeme, ktoré sa formujú z explozívneho chaosu, ďalej sa vyvíjajú do úžasnej podoby života. Malick v snahe lepšie porozumieť hybným silám – fyzike, astronómii a biológii – aby mohol rozsiahle pracovať s vizuálnými efektmi, konzultoval otázky vzniku vesmíru a Zeme s mnohými svetovými vedcami. Robil to v spojení s uznávaným tímom – Douglasem Trumbellem z filmu 2001: Vesmírná odysea a supervízorom vizuálnych efektov Danem Glassem (Matrix Reloaded, V jako Vendeta).
„Nepamätám si, že by som sa niekedy stretla s režisérom, ktorý by sa snažil autenticky stvárniť začiatky vesmíru v celovečernom filme,“ uvádza Gardnerová. „Podľa mňa to je magické. Mohla by som sa na to dívať hodiny. Ale za tou krásou a obdivom je výnimočný spôsob, akým Terry toto všetko pretkáva v jednom filme a umožňuje vám vidieť, že táto rodina, ego tohto otca, napätie, které Jack cíti v sebe, sú v porovnaní s tým ostatným malé a pominuteľné.“
Akokoľvek špecifické témy prelínajú Malickovým filmom – kontrast nevinnosti a násilia, podstaty a duchovna, strnulej reality a neskutečnej krásy – je tam aj niečo naviac, čo ich spája dokopy: je málo filmov, z ktorých si divák odnesie okrem vizuálneho zážitku taktiež skúsenosti, skúsenosti, ktorí prijme za svoje.
O’BRIENOVI
Herecké obsadenie Stromu života je také rôznorodé, ako sú jeho témy – Brad Pitt a Sean Penn vedú harmonickú skupinu, ktorá zahŕňa začínajúcu herečku Jessicu Chastainovou a troch malých chlapcov z Texasu, ktorí doposiaľ nemali skúsenosti s filmom.
„Dať dohromady týchto úžasných hercov nebolo až také ťažké, lebo každého z nich intenzívne zasiahla krása, poetickosť a sila myšlienok scenára,“ hovorí Sarah Greenová. Brad Pitt sa k projektu pridal, keď sa s partnerkou svojej spoločnosti Plan B, Dede Gardnerovou, stali producentmi. Prijal úlohu pána O’Briena, muža, ktorý hlboko miluje svoju rodinu, no zároveň je prísnou autoritou s ohromnými očakávaniami, je obrovským zdrojom hnevu a presvedčenia, že požiadavky spoločnosti na tvrdosť a odolnosť jedinca musí preniesť na svoje deti.
„Na postave pána O’Briena by bolo ľahké, keby bol krutý z jednoduchej, zlej príčiny, ale namiesto toho veríte, že svoju rodinu skutočne miluje, a cítíte jeho obavy a zraniteľnosť,“ uvádza Gardnerová. „Bradov portrét je skutočne precízny, presný a ľudský.“„Cesta pána O’Briena je fantastická,“ pokračuje Hill. „Jeho príbeh je podávaný v roztrieštenom, Malickovskom štýle, ktorý nám umožňuje stotožniť sa s filmovými postavami. V priebehu filmu sa odhaluje, takže začínate vidieť duchov, ktorí ho celý život prenasledovali.“
Pitt, ktorý nikdy s Malickom nepracoval, si musel zvyknúť na režisérov nezvyčajný, neštrukturálny proces. „Brad bol ochotný vstúpiť do tohto projektu a ísť s ním, hovorí Pohlad. „Skutočne Terrymu veril a bol pripravený na akúkoľvek úlohu.“
Sean Penn nakrútil s Malickom snímku Tenká červená línia, kde hral drsného seržanta Welsha. Terz ide o celkom inú rolu - hrá O’Brienova syna Jacka, úspešného architekta, ktorý sa cíti stratený v korporátnom svete železných mrakodrapov a začíná vyvolávať svoje spomienky, poznatky a emócie, hľadá spojenia, ktoré stratil.Hill hovorí: „Sean nám svojim hereckým výkonom, postavenom na reči tela a menej na slovách, umožňuje pochopiť to, čo táto postava cíti. Poskytuje nám tak úžasné porovnanie dnešného života so životom v 50. rokoch, ktoré sú vo filme ťažiskovými. A v záverečnej časti filmu nás zoberie na neuveriteľný, emocionálny výlet.“
„Seana sme mali k dispozícii len krátky čas, ale on je naším sprievodcom celou touto skúsenosťou,“ dodává Greenová.
Búšiacim srdcom spomienok na mladosť Jacka O’Briena je jeho matka, žiarivý maják súcitu, tolerancie a lásky a neskôr silného žiaľu. Pre úlohu paní O’Brienovej hľadal Malick herečku, ktorá by bola pre divákov novou, neznámou osobou. „Hľadali sme niekoho, z koho doslova prýšti láska, kdo je ztelesnením pôvabu a zároveň by nemala byť veľmi známá verejnosti,“ vysvetľuje Greenová. „Dúfalli sme, že nájdeme niekoho nového, čo nie je ľahké. Keď sme zbadali Jessicu Chastainovú, ktorá študuje v New Yorku, povedali sme si ‚to je ona‘.“
Chastainová, ktorá získala štipendium na Julliard School po sérii predstavení Shakespeara v San Franciscu, hrala najviac v Newyorských divadlách a filmový debut si odbyla v roku 2008 snímkou Jolene. S Al Pacinom sa objavila vo filme Salome a bol to práve Al Pacino, kto ju ako prvý doporučil Malickovi.
Celý filmový štáb si pamätá jej kamerové skúšky. „Myslím, že sme mali všetci pocit, že Jessica je tá pravá pre túto rolu,“ hovorí Gardnerová. „Hrá ženu, ktorá je stlesnením dobroty a trpezlivosti a Jessica taká je. Má výnimočné chovánie. Je nadpozemská vo svojej kráse, takmer éterická a prináša pocit láskavosti a vľúdnosti, čo sa presne hodí k matke tejto rodiny.“
„Jessica odviedla nádhernú prácu v stvárnení tichej, ale pevnej a silnej ženy, ktorá drží celú rodinu pohromade,“ dodává Hill.
Pred konkurzom si Chastainová urobila svoj súkromný Malickov filmový festival. „Pozrela som si všetky jeho filmy v chronologickom poradí, a keď som skončila, mala som pocit, že toho človeka milujem,“ hovorí herečka. „V jeho dielach je spojenie prírody a duchovna, ktoré ma oslovilo. Páči sa mi, ako odhaľuje cesty, ktorými sa pohybujeme medzi týmito dvomi svetmi – ako aj otázku, nakoľko sme zvieratá alebo rozvinuté, duchovné bytosti. Následne som zistila, že taká je i Terryho osobnosť. Na jednej strane je to veľmi múdry a vzdelaný muž, ale zároveň silne verí v duchovno.“
Scenár videla Chastainová až potom, čo získala úlohu. „Ona je typ ženy, ktorou by ste chceli byť, je v nej dobrota, dôvera a zhovievavosť, “ vysvetľuje. „Je tažké hrať postavu, ktorá je tak spirituálna a čistá. Potom som zistila, že cesta k nej povedie cez jej lásku k jej deťom. To bol ten kľúč.
Medzi jej postavou a postavou jej manžela je ostrý kontrast. „Brad prestavuje Silu a ona Pôvab. On je veľmi energický a agresívny v tom, ako hovorí, zatiaľ čo jej časti idú skôr cestou skutkov než slov. Bolo pre mňa nádherné pracovať s Bradom týmto zpôsobom,“ hovorí. „Bol veľmi statočný a vľúdny, aj keď išlo o ty najťažšie desivé scény.“
Chastainová tiež úzko spolupracovala s tromi chlapcami, nehercami, ktorí stvárnili jej malých synov. Na „placi“ s nimi strávila hodiny a hrala sa s nimi na naháňačku, smiala sa a čítala knihy. Na konci nakrúcania ma mrzelo, keď som si uvedomila, že to nie sú moji chlapci,“ priznáva herečka.
„Ten film bol pre nás všekých veľmi osobný. Každý si kládol tie otázky, na ktoré sa film pýta, a to z neho robí viac než len krásny film. Je to skúsenosť, která vás prinúti premýšľať o vašom živote a ľuďoch, ktorých milujete, a to vás mení.“
VIZUÁLNE OBRAZY
Pred rokmi, keď sa v Malickovej mysli začal rodiť tentoprojekt, hovoril režisér s Douglasom Trumbullom, priekopníkom v inovativnom použití špeciálnych efektov, nejviac známy vďaka majstrovskému dielu Stanleyho Kubricka roku 2001: Vesmírnej odysee. Trumbull potom tvoril špeciálne efekty pre Stevena Sielberga a jeho Blízke stretnutie tretiho druhu , pre Ridleyho Scotta – Blade Runner, a prvý film Star Trek, zároveň režíroval sci-fi filmy Silent Running a Brainstorm. Hoci Trumbull už niekoľko rokov nenakrúcal v Hollywoode, zlákala ho Malickova vízia Stromu života. Malick chcel, aby každý obraz vyzeral ako prirodzený fenomén, čo znamenalo spoliehať sa čo najmenej na počítače a použiť Trumbullovu tzv. „nepočítačovú grafiku“.
„Terry a já zdielame rovnaký pohľad na vizuálne efekty a obraz. Oba sa radi posúvame do nových oblastí filmu. Nie že by sme nepoužili u tohto filmu počítače – naopak, použili sme ich množstvo a vo filmu je niekoľko úžasných počítačových animácii,“ vysvetľuje Trumbull. „Napríklad keď vidíte dinosaurov, vyzerajú ako skutoční, živí tvorovia a sú zasadení do sveta, ktorý je úplne reálny. Nie je to umelý svet s umelými tvormi. Len 10 – 20 percent z toho, čo vidíte, je vytvorené počítačom, ale nedokážete určiť, ktorá časť filmu je vytvorená počítačom a ktorá je skutočná, čo zapadá do Terryho prirodzeného sveta.“
Trumbullovi sa zapáčil Malickov naturalizmus, hneď ako uvidel Nebeské dni. „Bol som ohromený, aký skutočný vplyv to malo na moje spomienky. Na Terryho filmoch obdivujem jeho poetický štýl.“ Keď čítal scenář Stromu života, bol prekvapený jeho kreatívnymi možnosťami. „Zoberie jednoduchý ľudský príbeh a zasadí ho do efektného rámu začiatku a konca vesmíru a nekonečnosti života.“
Design
Nakrúcanie sa odohrávalo tiež v Barton Springs a State Capitol v Austinu a medzi obilnými a bavlnenými poľami v Manoru, Texasu. Vrcholné scény filmu nakrútili v rôznych drsných krajinách, vrátane Goblin Valley v Utahu, Boneville Salt Flats, Mono Lake, Death Valley a Matagorda Bay Nature Park.
Behom tvorby filmu sa vytvorilo určité organické spojenie medzi hercami a štábom, ktoré umožnilo všetky rozličné prvky filmu zkombinovať nezvyčajnou cestou. „Terry to vôbec nenazýva svojim filmom, vždy hovoril ‚Je to náš film.‘ Vládol tam pocit, že všetci pracujeme spoločne, aby sme vytvorili momenty, z ktorých sa stane veľký film. Je to úžasný spôsob práce.“
Nadšená z opätovnej spolupráce s Malickom bola taktiež kostýmová výtvarníčka Jacqueline Westová, ktorá s ním robila na Novom svete. Westová hovorí: „Mezi filmármi nie je nikto ako Terry. Je to umelec a filozof, ktorý svoje predstavy sprístupňuje všetkým, ako maliar, ako Van Gogh. Keď pracujem s Terrym, mám pocit, že robím na niečom, čo prekoná množstvo rokov.“ Toto platí aj pri Strome života. „Je to ten najkrajší scénar, aký som kedy čítala,“ hovorí. „Je dojemným vyobrazením toho, čo znamená býť súčasťou rodiny – ako ste prepojení s tými, ktorých ste stratili, a s tým, čo se kedysi stalo a čo to bude znamenať, keď Váš život skončí. Nikdy som niečo podobného v scenároch nevidela.“
Aby se pripravila na nakrúcanie, preskúmala si Westová filmy ako Intolerancia a Nostalgia. „S týmto projektom som cítila nadčasovosť. Chcela som sa pocitovo ponoriť do filmov, ktoré mali svoje evokatívne prednosti aj po mnohých rokoch. Tento film potreboval jemný dotyk,“ hovorí Westová.
Toto bola jediná cesta, ako pristúpiť k prchavému svetu spomienok v hre Stromu života. Westovú inšpiroval samotný titul filmu. „Východiskovým bodom filmu bol pre mňa strom na dvorčeku O’Brienových. Chcela som, aby tá rodina vyzerala, akoby tiež vyrástla z rovnakej zeme, takže som sa snažila udržať organické a utlmené farby,“ vysvetľuje.
Westová pri tvorbe úzko spolupracovala s hercami a Malickom. „Vytvorila som pre Jessicu malý šatník so všetkými prvkami, ktoré sme zozbierali a ona si vyberala veci, v ktorých sa ten deň cítila dobre. Bol to nádherný spôsob práce.“ Chastainová bola zo spolupráce s Westovou nadšená. „Jackie mi pomohla poznať moju postavu z pohľadu, na ktorý som sama pred tým nemohla prísť. Všetko, čo mi dala, boli skvelé voľby,“ hovorí herečka.
Pri O’Brienových chlapcoch chcela Westová, aby ich výzor odrážal ich osobnosti. „Oni sú odlišní, ale sú to zároveň bratia, ktorí majú určitý druh prepojenia, takže som sa snažila udržať tú podobnosť a tiež skutočnosť, že po sebe dedili oblečenie.“
Strom života je piatou spoluprácou Westovej s Jackom Fiskom, s ktorým má takmer symbiózny vzťah. „Mám pocit, že nepotrebujeme slová, pri tlmočení príbehu podobne vnímame a používame dizajn a farby. Asi tou nejneobvyklejšou scénou z výtvarneho hľadiska bola scéna, ako sa rodina O’Brienových opoäť stretáva v nadprirodzenom svete. „Hovorila som s Terrym o tom, že to bude veľmi emocionálne, krásný moment, a že by tam mala býť milá jemnosť, éterický pocit, aj keď za použitia každodenních šiat,“ vysvětluje.
Celá zkúsenosť zo Stromu života zostane podľa Westovej v jej kariére navždy niečím výnimočným. „Práca s Terrym pôsobí, ako keď robíte viac ako len film. Myslím, že pre všetkých z nás to bolo ako niečo z iného sveta. S Terrym máte pocit, ako keď spolu kreslíte a kreslíte.“
HUDBA
Umenie tvorby filmu nie je len o vizuálnom, ale rovnako o sluchovom vneme – s hudbou a zvukmi takými živými ako sú farby, textúry a nálada. „Ten film môže byť vnímaný ako requiem strateného syna,“ hovorí Greenová. „A hudba je odrazom tejto myšlienky. Množstvo z týchto kompozícii je requiem, od ústredného Tavenera, k Preisnerovi v scéne počiatku vesmíru, k Berliozovi v budúcnosti.“
Okrem hudobných momentov mala pre Malicka významnú úlohu aj „neprítomnosť hudby“. Ako Gardnerová opisuje: „Ticho je pro Terryho rovnako mocné ako hudba. Používa ho ako jednoduchý nástroj, ale so silou celého symfonického orchestra.“
Francúzsky skladateľ Alexander Desplat, známy vďaka svojim citlivým nahrávkam plným nálad do filmov Králova řeč a Podivuhodný případ Benjamina Buttona, bol od prvého momentu stotožnený s témou Stromu života.
Už od prvých debát Desplat pochopil, že Malick chce mať v nahrávke niečo ako „tranz a meditáciu“, chcel, aby to malo prirodzené a inštinktívne prvky ako stromy, tráva a hviezdne explózie. „Hlavnú vec, ktorú mi Terry povedal, bolo, že by hudba filmom mala plávať ako voda. Takže sme chceli dosiahnuť pocit rieky,“ hovorí Desplat. „Hudba mala byť organická a zemitá, takže sme použili iba živé inštrumenty, nijaké elektronické. Je tam veľa klavíra, ktorý je jednoduchý a elementárny. Chcel som nadčasovú, lesklú kvalitu, s vibráciami prichádzajúcimi zo zvukov prírody.“
S Malickom, ktorý hovorí plynule francúzsky, pracoval podivuhodným zpôsobom. „Pracovali sme tak, že sme o všetkom hovorili - o filozofii, poézii, vizuálnych vnemoch a množstve ďalších vecí, o svetle, vede, prírode a detskej nevinnosti.“
Malick si dopredu vybral existujúcí hudbu od niekoľkých skladateľov, vrátane francúzskeho romantika Hectora Berlioze z 19. storočia, známeho kombináciou emocionálnej turbulencie a elegantného klasicismu, a maďarského skladateľa 20. storočia Gyorgyho Ligetiho, ktorý je možno najviac známy vďaka svojim skladbám z Kubrickova filmu 2001: Vesmírná odysea. Desplat použil ich prácu ako podnety, ktoré ho inšpirovali. Potom nahral približne dve hodiny hudby s Londýnskym symfonickým orchestrom, bez akéhokoľvek obrazu. „Terry mi ukázal kus filmu, takže som získal predstavu jeho tempa, plynulosti, hustoty, ale nechceli sme ich sledovat doslovne,“ vysvetľuje. „Keď bola hudba nahraná, dal som ju Terrymu do ruky, aby si upravil všetky vrstvy, tak ako potreboval.“
Ako všetci, keď boli do do Stromu života zapojení, veril i Desplat, že niekde v tomto procese pripomínajúcom rieku sa na povrch prederú neočakávané a neopakovateľné momenty. Desplat to zhrnul: „Veril som v myšlienku, že Terry je alchymista, ktorý nájde ten správný zpôsob, ako premeniť ortuť na zlato.“
O HERCOCH
Brad Pitt (pan O’Brien, producent), Jeden z najsilnejších a najtalentovanejších filmových hercov je taktiež úspešným producentom, so svojou spoločnosťou Plan B Entertainment.
Za svoj herecký výkon vo filme Davida Finchera Podivuhodný prípad Benjamina Buttona a v Gilliamových 12 opiciach bol nominovaný na Oscara. Za 12 opic získal Zlatý Glóbus a toto ocenenie z Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získal i za snímok Legenda o vášni Edwarda Zwicka a Babel Alejandra Gonzáleza Iñárrita.
V roku 2009 si Pitt zahral vo filme Quentina Tarantina Hanební pancharti. Pred tým sa objavil vo filme Po prečítaní spáľte, ktorý mal svoju svetovú premiéru na Benátskom filmovom festivale v roku 2008. Na tomto festivale bol v roku 2007 vymenovaný za najlepšieho herca za ortrét Jesseho Jamese v snímke Zabitie Jesseho Jamese zbabelca Robertem Fordem, r. Andrew Dominik. S Georgem Clooneym si okrem filmu Po prečítaní spáľte zahral tiež v trilógii Dannyho parťáci.
Narodil se v Shawnee, Oklahome, vyrastal v Springfielde, Missouri, a študoval na Missourskej univerzite v Kolumbii, odbor žurnalistika. Pred ukončením školy sa presťahoval do Los Angeles, aby tu študoval grafický dizajn, ale namiesto toho začal svoju hereckú kariéru štúdiom u Roya Londona. Krátko nato začal získavať ponuky na televizne role, vrátane seriálu Glory Days a uznávaných TV filmov Image režiséra Petera Wernera a Smrt prišla skoro r. Roberta Markowitze.
Bola to však úloha ve filmu Ridleyho Scotta - Thelma a Louise, ktorá mu zajistila pozornosť medzinárodného publika. Krátko nato pokračoval filmami Teče tudy řeka (r. Robert Redford), Kalifornie (r. Dominic Sena) či Interview s upírem (r. Neil Jordan). Dále můžeme namátkou z jeho filmografie vybrat Spáče (r. Barry Levinson), Seznamte se, Joe Black (r. Martin Brest), Klub rváčů (r. David Fincher), Troja (r. Wolfgang Petersen) a Mexičan (r. Gore Verbinski).
Sean Penn (Jack O’Brien) se stal americkou filmovou ikonou během své téměř třicetileté filmové kariéry. Pětkrát byl nominován na Oscara pro nejlepšího herce za filmy Mrtvý muž přichází, Sladký ničema, Jmenuji se Sam a cenu získal za Tajemnou řeku a snímek Milk. Role homosexuální ikony, Harveyho Milka, mu také vynesla řadu dalších cen a uznání. Další ocenění získal na filmových festivalech v Cannes (za film Jak ta je sladká), v Berlíně (Mrtvý muž přichází) a Benátkách (Zbytečnosti, 21 gramů).
Jako režisér debutovali Penn v roce 1991 snímkem Vyvrhel, ke kterému také napsal scénář a který produkoval. V roce 1995 režíroval film Křižovatka smrti, 2001 představil divákům Přísahu. Zatím posledními filmy režiséra Penna jsou 11'09''01 a Útěk do divočiny.
Jako novinář psal Penn pro Time, Interview, Rolling Stone a The National magazines. V roce 2004 napsal článek do The San Francisco Chronicle po druhé návštěvě válkou zničeného Iráku. V roce 2005 napsal do stejných novin reportáž z Íránu běhen voleb, které vedly k Ahmadinejadovu režimu. Pennovy zásadní rozhovory s venezuelským prezidentem Hugo Chavezem a kubánským prezidentem Raulem Castrem byly otištěny v The Nation a The Huffington Post. Rozhovor s Raulem Castrem byl vůbec prvním, který prezident poskytl mezinárodnímu novináři.
Pennova humanitární práce ho zavedla do New Orleans těsně po ničivém tornádu Katrina a v nedávné době na zemětřesením zničeném Haiti. V lednu 2010 založil Penn organizaci J/P Haitian Relief, která se zaměřila na zdravotnickou pomoc, ochranu a přesídlení v oblastech postižených přírodní katastrofou. Za svoje zásluhy byl Penn odměněn řadou ocenění a vyznamenání.
Z Jessicy Chastainové (paní O’Brienová) sa stala jedna z najvyhľadávanejších herečiek Hollywoodu. Narodila se v Severnej Karolíne a študovala na Julliarde v New Yorku. Behom štúdia hrala v niekoľkých divadelných predstaveniach, za ktoré zožala uznanie kritiky aj divákov. Okrem výraznej divadelnej kariéry se jej sľubne rozbieha i tá filmová. Spolu s Helen Mirrenovou a Samom Worthingtonom si nedávno zahrala vo filme Dlh, diváci ju budú môcť vidieť vo filmoch The Fields, The Help, Wettest County ad. V roku 2009 získala rolu vo filme Stolen režiséra Anderse Andersona a rok pred tým stvárnila titulnú rolu v snímke Jolene (r. Dan Ireland), za ktorú získala na Filmovom festivale v Seattli cenu pre najlepšiu herečku. Televíznemu publiku iste neunikli filmy a seriály ako Hercule Poirot: Vražda v Orient-expresu, Cestovateľ, Zločiny zo susedstva či Pohotovost.
O TVORCOCH
Terrence Malick (režisér, scenárista) sa narodil v Illinois. Vyrastal v Texasu a Oklahome. Na Harvardskej univerzite promoval v roku 1966, navštevoval Oxfordskú univerzitu ako štipendista, pracoval pre Life a The New Yorker a učil filozofiu na MIT. To všetko pred tým, ako išiel na Americký filmový inštitút v Los Angeles. Je režisérom filmov Zapadákov, Nebeské dni, Tenká červená línia, Nový svet a pripravovaného projektu Untitled Love Story.
Bill Pohlad (producent)
Zkrotená hora (r. Ang Lee), Zajtra nehráme (r. Robert Altman), Útek do divočiny (r. Sean Penn), Túžba, opatrnosť (r. Ang Lee), Potraviny, a.s. (r. Robbie Kenner), Chicago 10 (r. Brett Morgen), Madona: Bilancia s tajomstvom (r. Jonas Akerlund), Diane Arbus: Príbeh jednej obsesie (r. Steven Shainberg), The Runaways (r. Floria Sigismondi)
Dede Gardnerová (producentka)
Jesť, meditovať, milovať (r. Ryan Murphy), Zakliaty v čase (r. Robert Schwentke), Súkromné životy Pippy Lee (r. Rebecca Miller), Zabitie Jesseho Jamese zbabelcom Robertom Fordom (r. Andrew Dominik), Síla srdce (r. Michael Witerbottom), Život je pes (r. Mike White), Hlava nehlava (r. Ryan Murphy)
Emmanuel Lubezki ASC, AMC (kameraman) je známy vďaka svojmu charakteristickému štýlu a priekopníckym technikám. Narodil sa v Mexiko City, Mexiku, a na konci 80. rokov začal svoju kariéru v mexických filmových a televíznych projektoch. Jeho prvou americkou skúsenosťou bol nezávislý film z roku 1993 Twenty Bucks. V nasledujúcich vyše než 25 rokoch pracoval s režisérmi ako napr. Terrence Malick, Alfonso Curaón, Mike Nichols, Tim Burton, Micheal Mann a bratia Coenoví. Za svoju prácu bol 4x nominovaný na Oscara – Malá princezná (1996), Ospalá diera (1999), Nový svet (2006) a Potomkovia ľudí (2007).
Jack Fisk (vedúci výpravy) spolupracoval s radom úspešných režisérov – Brianom De Palma, Terrencom Malickom, Paulom Thomasom Andersonom – a bol nominovaný na Oscara. Na svojom konte má napríklad snímky Tenká červená línia, Mullholand Drive, Až na krv a Voda pre slony.
Jacqueline Westová (kostýmova výtvarníčka)
The Social Network (r. David Fincher), Podivuhodný prípad Bejamina Buttona (r. David Fincher), Na odstřel (r. Kevin Macdonald), Quills - Perem markýze de Sade (r. Philip Kaufman), Voda pro slony (r. Francis Lawrence), Nový svět (r. Terrence Malick)
Alexandre Desplat (autor hudby) zložil hudbu pre viac ako 50 európskych filmov a získal dve ceny Cesar. V roku 2003 si získal Hollywood so svojou výraznou hudbou k snímke Dievča s perlou, ktorá mu vyniesla nominácie na Zlatý glóbus, cenu BAFTA a Evropskú filmovú cenu.
Svoju povesť si ešte upevnil filmami Zrodenie a Syriana, za ktoré bol nominovaný na Zlatý glóbus. Královna Stephena Freaerse mu priniesla nomináciu na Oscara. V tom istom roku získal za Farebný závoj Zlatý glóbus. V roku 2007 napísal hudbu k filmu Zlatý kompas (r. Chris Weitz), dalej pracoval na filmoch Túžba, opatrnosť (r. Ang Lee), Podivuhodný prípad Benjamina Buttona (r. David Fincher), Julie a Julia (r. Nora Ephron), Chéri (r. Stephen Frears), Coco Chanel (r. Anne Fontaine), Prorok (r. Jacques Audiard), Twilight sága: Nový mesiac (r. Chris Weitz), Muž v tieni (r. Roman Polanski), Harry Potter a Relikvie smrti – část 1 (r. David Yates), Králova reč (r. Tom Hooper) ad.
