Film danubeStory rozpráva príbehy ľudí na brehu Dunaja

BRATISLAVA 19. júna (WEBNOVINY) - Lovec žiab z dunajskej delty či klobučník z krajiny zázrakov v nemeckom Regensburgu. To sú dva takmer rozprávkové príbehy z dvadsiatky ľudských osudov, ktoré približuje nový slovenský dokumentárny film danubeStory. Príbeh druhej najväčšej európskej rieky je predovšetkým príbehom ľudí na jej brehoch.


Dokument je unikátny tým, že v priebehu 104 minút prevedie diváka po Dunaji dlhom takmer tritisíc kilometrov a predstaví mu všetky tie svety, ktorými preteká. Autori Jana Čavojská a Vladimír Kampf niekoľkokrát Dunaj precestovali. Autom, na osobnej aj nákladnej lodi a na tlačnom remorkéri putovali po rieke dlhé mesiace v každom ročnom období, aby objavili ľudí, ktorí najlepšie charakterizujú život vo svojom regióne. Film vznikal dva roky a celý je nakrútený na fotoaparáty s použitím ďalšej flexibilnej, prenosnej techniky.

Video: Jeden z príbehov danubeStory


O plavbe kedysi a dnes

Pred kamerou slovenských dokumentaristov prehovorili dvadsiati ľudia z desiatich krajín, ktorí žijú s riekou. Neznamená to, že sú bezprostredne na vode. Dunaj však silne vstupuje do ich životov. Preto vo filme uvidíte nielen slovenského kapitána tlačného remorkéra či ornitologičku z Chorvátska, ale trebárs aj galeristu a zberateľa moderného umenia zo Srbska, žoldniera z Veľkej Británie, ktorý bezprostredne pred vojnou v bývalej Juhoslávii sprevádzal anglických turistov v Chorvátsku a na základe vývoja udalostí ich poslal domov a sám vstúpil do chorvátskej armády, alebo dedinského muzikanta z moldavskej dedinky Džurdžulešť.

Pre Vlada Kampfa nebol život na Dunaji až taký cudzí. Vyučil sa za lodníka. Kedysi plával až do prístavov na Ukrajine a v Rumunsku. Doteraz vie, ako uviazať uzol, hodiť kotvu či vyväzovať loď v plavebnej komore. Silné remorkéry dnes nahradili na Dunaji menšie lode. Netreba už prepravovať tak obrovské objemy nákladu ako v dobách RVHP a vzájomnej spolupráce krajín socialistického bloku. Obchodnú plavbu na Dunaji poznačila aj vojna v bývalej Juhoslávii; počas najsilnejších bojov sa nedalo plávať. V 90. rokoch otvorili dunajsko – mohanský kanál a na Dunaj sa dostali aj lode zo západnej Európy.

Dnes ponúkajú svoje služby hlavne Holanďania na menších, flexibilných nákladných lodiach. Na jednej z nich Jana a Vlado bývali a nakrúcali niekoľko týždňov. "Je to svet vody a prístavov," hovorí Jana. "Lodníci sa niekedy nedostanú na breh celé týždne. Vidia iba rieku a prístavné žeriavy pri nakládke a vykládke tovaru. Kapitáni zatiaľ nepodliehajú prísnym pravidlám ako piloti alebo vodiči kamiónov. Za kormidlom môžu stráviť štrnásť hodín 365 dní v roku. V práci na lodi väčšinou len striedajú kormidelňu, v ktorej aj obedujú a večerajú, a posteľ vo svojej kajute."

Bohatí a chudobní?

O začiatok aj koniec Dunaja sa vedú spory. Jasné je snáď len to, že druhá najdlhšia európska rieka začína kdesi v Čiernom lese a ústi do Čierneho mora. O prameň však v Nemecku súperia tri miesta a ústia má Dunaj dokonca štyri. Opýtajte sa v delte, či je to skutočné v Rumunsku alebo na Ukrajine. Každý národ je neochvejne presvedčený o svojom.

"Náš film však nemal byť o konfliktoch, problémoch a nešťastí," vysvetľuje Vlado Kampf. "Má to byť príjemná a trochu poučná prechádzka riekou, počas ktorej stretávate zaujímavých ľudí a dozvedáte sa o ich životoch." Hoci cestou dole prúdom rieky postupne klesá aj životná úroveň obyvateľov jej brehov, neukázali dokumentaristi iba chudobu a bezmocnosť. Ani ľudia pri Dunaji takí nie sú. Aj v ťažších podmienkach, napríklad na chudobnom bulharskom vidieku alebo v zapadnutej dedinke v Moldavsku, kde nie je práca, sa dokážu tešiť zo života so srdečnou úprimnosťou.

V kine putuje divák príbehmi ľudí a prostredníctvom nich objavuje život a atmosféru desiatich dunajských krajín. Dozvedá sa niekedy až prekvapivé fakty. Dokumentaristi si urobili dotazníkový prieskum medzi študentami tretích ročníkov gymnázií a stredných škôl, aby zistili, koľko toho o Dunaji vedia. Tá rieka sa predsa týka aj nás. "Vyše štyridsať percent oslovených nevedelo, cez koľko krajín Dunaj tečie," hovorí Jana Čavojská. "A deväť percent si myslelo, že ústi do Kaspického mora. Najviac ma však zarazilo, že takmer polovica z tých mladých ľudí považovala Slovensko za najchudobnejší z dunajských štátov."