Filc: Potenciál je málo, chýbalo srdiečko

KLOTEN 5. mája (WEBNOVINY) - Slovenská hokejová reprezentácia to má konečne za sebou. Skončilo sa jedenásťdňové trápenie národného tímu na 73. majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku, na ktorých až na súboj s Fínskom (prehra 1:2 po predĺž.) Slováci úplne vyhoreli a obsadili konečné 10. miesto. Korunu všetkému nasadil pondelkový záverečný duel proti Nórsku, v ktorom zverenci Jána Filca stratili dvojgólové vedenie z úvodu a napokon doslova "vydreli" víťazstvo až v predĺžení. Pritom ešte pred necelým mesiacom rovnakého súpera zdolali v nekompletnom zložení v príprave dvakrát hladko 5:2 a 5:1.


Rovnako ako v predchádzajúcich zápasoch ani proti Nórom slovenskí hokejisti až na prvú desaťminútovku nedokázali preniesť na ľad to, čo v ich schopnostiach určite je - tvoriť hru, dostať súpera pod tlak a dávať góly. To, čo predvádzali v pondelok v Klotene, privádzalo trénera Filca takmer do zúfalstva. "Problém je v tom, že najprv si povieme niečo, niečo si vysvetlíme. Chvíľu sa podľa toho správame a keď sa veci rozbehnú správnym smerom, akoby zrazu prestali platiť. Od stavu 2:0 sme začali hrať úplne iný hokej, ktorý sme vôbec nikdy neplánovali, vôbec nikdy netrénovali. Ťahali sme puky, hrali sme neefektívny hokej po mantineloch založený na tom, kedy urobíme chyby, ktoré dokáže súper potrestať,“ povedal po stretnutí 56-ročný hlavný kormidelník a smutným tónom pokračoval: "Opäť som prišiel o niekoľko rokov života, stratil som hlas. A to len preto, že jednoducho neviem pochopiť dôvody, ktoré vedú hráčov k tomu, aby zmenili stratégiu hry v čase, keď sa jasne ukázalo, že najmä v presilovkách padajú góly zvonku. Potom prestaneme v presilovkách úplne využívať obrancov, začneme to búchať po mantineloch a tým pádom stratíme absolútny koncept. Navyše sa k tomu pridajú individuálne chyby z hľadiska nedisciplinovanosti, lebo veci ako urobili Smrek a Štefanka sú na medzinárodnej scéne neospravedlniteľné. Neviem, či je to nejaká osobná ambícia, alebo to je niečo, čo súvisí s ich videním hry. Očakávam od hráčov v reprezentácii, že keď sa stanovia taktické plány a osobné úlohy, tak ich hráči budú plniť."

Trénera sklamali aj hráči, ktorí mali byť lídrami
Po historickej prehre a hanbe s Českom (0:8) si chceli Slováci napraviť reputáciu v záverečnom súboji proti Nórom. Hráči aj tréner sľubovali fanúšikom aspoň akú-takú hernú nápravu, tá však neprišla. Výsledkovo to napokon zachránili až v predĺžení. Po ďalšom "odfláknutom" zápase bol hlavný kormidelník právom nahnevaný na svojich zverencov, ktorí v niektorých momentoch nielen pondelkového zápasu pôsobili ako žiačikovia. "Osobne ma sklamali hráči, od ktorých sme očakávali, že budú trochu viac čitateľní a viac lídrami. Mali sme právo to od nich očakávať na základe ich výsledkov v ligových súťažiach," prezradil Filc a na otázku, o ktorých hráčov ide, odpovedal: "Ja nemôžem byť ten, ktorý bude hokejistov kritizovať prostredníctvom médií. Niekedy však nastanú momenty, ktoré musím trochu otvoriť, aby sa hráči na seba pozreli ako vyzerajú."

Keď hráči nevidia, ani nepočujú...

Slovensko síce dosiahlo v Klotene o tri priečky vyššie konečné umiestnenie ako pred rokom v Halifaxe, ale zrejme jediným pozitívom v ich podaní oproti vlaňajšiemu vystúpeniu v Kanade bolo to, že sa nemuseli zachraňovať v elitnej kategórii. Po poslednom stretnutí na šampionáte hlavný kormidelník Slovenska zašiel s menšou analýzou aj hlbšie do dôsledkov. "Náš program na týchto majstrovstvách sveta mal dve časti. Jedna súvisela s dosiahnutím výsledku a druhá so zapracovaním hráčov do tímu. Niektorých sme zapracovali, niektorých nie. Samozrejme beriem zodpovednosť v plnej miere na svoju hlavu,“ ozrejmil Filc a vzápätí sa vrátil k rozboru situácie v mužstve: "Niekedy som mal pocit, že hráči mali v určitých situáciách blok. Niektoré veci nevidia, ale najmä veľmi veľa vecí nepočujú. Keď ich aj počujú, tak ich nevedia transformovať do toho, čo je potrebné pre to, aby sme boli úspešnejší. Ten potenciál tam je, ale potenciál je veľmi málo. Treba ho preniesť do kvality, to znamená dať tam trochu srdiečka. Viac toho, čo robí hokej hokejom. A to je zanietenosť pre to, čo robí kolektív, pre jeho spoločné ciele. Akým spôsobom si vzájomne môžu pomôcť. Tých hráčov, ktorí si vzájomne pomáhali na ľade, bolo dnes aj v minulosti veľmi málo a to je pre nás najväčší problém.

SITA