FIGEĽ: Tretí balík PPP bol predražený a zle pripravený

Ján FigeľFoto: SITA/Diana ČernákováBRATISLAVA 14. decembra (WEBNOVINY) - Zastavenie tretieho balíka PPP na výstavbu úsekov diaľnice D1 v okolí Žiliny zdôvodnil minister dopravy Ján Figeľ (KDH) jeho predražením a zlou prípravou bývalou vládou. Podľa neho to potvrdila aj ponuka koncesionára na zníženie ročnej platby štátu za výstavbu a prevádzku diaľnice z pôvodných 277 mil. eur na necelých 219 mil. eur. "Predchádzajúca ročná splátka po dobu 30 rokov bola vyššia o 60 mil. eur. Je to enormná zaťaž nielen jednoročná, ale aj viac než generačná na strane občanov, celej spoločnosti, ktorú sme mali splácať koncesionárovi," uviedol ďalej Figeľ v utorok na tlačovej besede. V súvislosti so štvrtkovou mimoriadnou schôdzou parlamentu o diaľniciach, ktorú inicioval opozičný Smer-SD, sa minister spýtal, prečo bola dohoda pre tretí balík tak výrazne predražená a komu mali ísť prostriedky, o ktoré sa znížila pôvodná cena projektu.


Najvýhodnejšie a najlacnejšie finančné zdroje na výstavbu diaľnic predstavuje podľa ministra dopravy kombinácia eurofondov a štátneho rozpočtu. Na výstavbu úsekov z tretieho balíka by mali byť použité aj eurofondy za 400 mil. eur, ktoré chce rezort dopravy získať prerozdelením z iných ministerstiev. Na tento účel môžu byť použité aj európske peniaze zo súčasného aj budúceho programovacieho obdobia.

"Pokračovanie v dohodnutom balíku by znamenalo oproti možnosti využitia eurofondov za 30 rokov náklady až na úrovni 4 mld. eur na strane financovania. Preto som mohol na rokovaní s koaličnými partnermi predstaviť alternatívy. Jednou je vynegociovaná dohoda, ktorá je výrazne lacnejšia než tá, ktorú sme zdedili a na druhej alternatíva s využitím európskych prostriedkov," dodal Figeľ. Úspora pri výstavbe diaľnice v prípade kombinácie európskych a slovenských peňazí podľa neho nakoniec partnerov v koalícii presvedčila. Dohoda koalície, že z úsekov v treťom balíku PPP sa najprv začne stavať najťažšia, tunelová časť Višňové - Dubná Skala, a to v roku 2011, je podľa neho základom pre dokončenie stavby v roku 2016. Dovtedy by mali byť postavené aj ďalšie úseky z tretieho balíka, ktoré by sa mali začať stavať v roku 2013.

"Stavať ideme lacnejšie, neplytváme a nebudeme plytvať verejnými zdrojmi. Chcem všetkých ubezpečiť, že naše rozhodnutie zásadne neovplyvní stanovený dátum. Z hľadiska času, kvality, ale aj ceny hľadáme a našli sme pre Slovensko najlepšie riešenie. Dá sa stavať efektívne, kvalitne aj lacnejšie a viaceré rozhodnutia za posledné týždne to potvrdzujú," pokračoval Figeľ. Ministerstvo dopravy nie je proti PPP projektom, musia byť však dobre pripravené, transparentne vysúťažené a výhodné nielen pre firmy a banky, ale aj pre štát. PPP projekty budú pri výstavbe diaľnic podľa neho využité tam, kde nebudú európske prostriedky a pri ľahších úsekoch. "PPP forma je jednou zo súčastí financovania, nemôže byť jedinou a som presvedčený, že aj v budúcnosti Slovensko bude na tejto alternatíve stavať," povedal. Po ukončení platnosti koncesnej zmluvy rezort dopravy a koncesionárska spoločnosť Žilinská diaľnica, s.r.o. majú vyrovnať vzájomné vzťahy, napríklad štát jej uhradí náklady za vykonané prípravné práce.

Podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by pri použití PPP metódy dosiahli 1,612 mld. eur a pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli v prvom prípade 344 mil. eur a v druhom okolo 300 mil. eur. Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 6,8 mld. eur, respektíve 4,9 mld. alebo 3,1 mld. eur. Výstavba diaľnice by pri oboch možnostiach financovania začala v roku 2011, pri využití PPP by bola ukončená na jar 2016 a v druhom prípade na jeseň 2016.

Zo štyroch úsekov v dĺžke takmer 31 kilometrov, vrátane 6-kilometrového privádzača, ktoré boli zaradené v treťom balíku, sa najskôr začne stavať najťažší, a to Višňové - Dubná skala v dĺžke 8,1 kilometra. Na tomto úseku bude postavený najdlhší cestný tunel na Slovensku v dĺžke 7,5 kilometra. Tunel majú začať stavať v roku 2011 z eurofondov a zo štátneho rozpočtu a dokončený by mal byť v roku 2016. Ostatné úseky D1 pri Žiline Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka (11,3 kilometra) a Lietavská Lúčka - Višňové (5,4 kilometra), ako aj privádzač Lietavská Lúčka - Žilina (5,9 kilometra) by mali byť financované buď cez PPP projekty alebo novú súťaž.

Minister dopravy sa predtým dohodol s koncesionárom pre tretí balík, že štát mu bude platiť za výstavbu a prevádzku diaľnice pri Žiline nižšiu ročnú platbu počas 30 rokov koncesie. Tá sa mala znížiť z pôvodnej výšky 277 mil. eur na necelých 219 mil. eur. Štát by tak zaplatil koncesionárovi postupne spolu 6,561 mld. eur namiesto doposiaľ predpokladaných 8,5 mld. eur, čím by sa ušetrilo 1,939 mld. eur. Stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur. Predloženie návrhu príslušného dodatku ku koncesnej zmluve na rokovanie vlády však zablokovala SaS s tým, že projekt je aj tak predražený a jeho cena by mala byť nižšia. Výstavba jedného kilometra diaľnice v treťom balíku by podľa prepočtov stála okolo 54 mil. eur. Je to takmer dvakrát viac ako v prípade prvého balíka, kde by stavebné náklady dosiahli takmer 24 mil. eur na kilometer. V treťom balíku však bola naplánovaná výstavba tunelov vo väčšej dĺžke.

Bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny podpísal so spoločnosťou Žilinská diaľnica koncesnú zmluvu na výstavbu a prevádzku D1 v rámci tretieho balíka PPP 22. januára 2010. Prípravné práce na stavbe úsekov diaľnice za okolo 43 mil. eur začali 5. februára tohto roku. Spoločnosť Žilinská diaľnica založili členovia úspešného konzorcia vedeného nemeckou firmou Hochtief PPP Solutions GmbH. V konzorciu sú aj rakúske firmy Alpine Bau GmbH a Western Carpathians Motorway Investors Company GmbH. a španielska spoločnosť FCC Construcción S.A.