Ficova vláda drží v EÚ kontinuitu, tvrdí Figeľ

BRATISLAVA 29. apríla (WEBNOVINY) - Vláda Roberta Fica drží v Európskej únii kontinuitu predošlej vlády, do istej miery však došlo k zmene, tvrdí komisár Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež Ján Figeľ. "Kontinuita je do istej miery viditeľná," povedal pre agentúru SITA. SR spolu s Ficom úspešne zavŕšila vstup do schengenského priestoru i eurozóny. "To, že sa zmenili pohľady, akcenty a prístupy k niektorým vnútroštátnym záležitostiam a reformám, je druhá strana mince," povedal pri príležitosti piateho výročia vstupu SR do EÚ Figeľ.


Bývalý hlavný vyjednávač vstupu do únie Figeľ považuje za významné, že SR dosiahlo v uplynulých dvoch rokoch (2007 a 2008 - pozn. SITA) najvyšší hospodársky rast spomedzi krajín EÚ. Bolo by rozumné, aby dosahovalo v tomto priestore dobré výsledky aj naďalej, tvrdí. "Ak sa pozriem dozadu a na súčasnosť, keď som začínal ako vyjednávač, najlepšie inštitucionálne, technicky a administratívne pripravenou krajinou, s najskorším cieľovým dátumom vstupu do EÚ bolo Maďarsko. Dnes je vo finančnom kolapse a musí prijímať tvrdé úsporné balíky, aby sa systém celkom nezrútil," uviedol Figeľ. "Za pár rokov, za krátky čas je možné krajinu dostať z popredia do veľmi zlého svetla, čo je lekcia," dodal.

V budúcnosti môže SR podľa Figeľa zohrávať v budúcnosti zaujímavú úlohu. Pomoc môžeme podľa neho poskytnúť Ukrajine či západnému Balkánu. "Práve krajiny, ktoré prešli transformáciou a integráciou, by mali byť prirodzenými advokátmi týchto štátov," zdôraznil. Menšie štáty môžu podľa neho svojou diplomaciou poslúžiť aj celkovému veľkému priestoru, v ktorom sa nachádzajú. "Menšie štáty hrajú dôležitú úlohu, ak sú na to pripravené," vyhlásil Figeľ. Eurokomisár pripomenul, že Slovensko by sa malo zamerať na svoj ďalší rozvoj cez inovácie. "My sme si postavili ambíciu postaviť vedomostné Slovensko. Tieto strategické záležitosti sú veľmi potrebné, nielen v polohe deklaratívnej, ale aj praktickej," dodal Figeľ.

Výhody vstupu SR do únie prevažujú nevýhody, tvrdí Hajšel

Päť rokov Slovenska v Európskej únii by väčšina občanov Slovenskej republiky hodnotila ako úspešných, mysli si riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu (EP) v SR Robert Hajšel. "Slovensko už istým spôsobom začalo aj profitovať na svojom členstve," povedal ďalej v rozhovore pre agentúru SITA k 5. výročiu vstupu SR do Európskej únie (EÚ), ktorý si pripomenieme 1. mája. Podľa Hajšela sa to odrazilo na využívaní štrukturálnych fondov alebo priamych platieb zo spoločnej hospodárskej politiky či našou účasťou na rôznych programoch EÚ v oblasti kultúry, vzdelávania alebo v uplatňovaní rôznych aktivít v rámci Európskeho sociálneho fondu. Pripomenul, že Slováci aktívne pracujú v rôznych inštitúciách EÚ, v Európskom parlamente máme 14 poslancov a v Európskej komisii vlastného eurokomisára zodpovedného za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež - Jána Figeľa.

"Slovensko sa stalo naozaj riadnym členom EÚ, v ktorej participuje na všetkých výhodách a plní si aj svoje povinnosti," tvrdí Hajšel. Pripomenul, že zodpovedáme za vonkajšiu hranicu EÚ - hranicu s Ukrajinou a náš tohtoročný vstup do európskej menovej únie, ktorým sme sa stali 16 členom eurozóny. Tým sme sa podľa neho prakticky stali riadnym členom únie so všetkými právami. Počas posledných piatich rokov sa postupne uvoľňoval aj trh práce a ľudia zo Slovenska sa už môžu voľne zamestnávať vo väčšine európskych štátov, uviedol ďalej. Výnimkou sú do roku 2011 Rakúsko a Nemecko. "Určite vstup do Európskej únie mal aj niektoré nevýhody, nepríjemnosti, ale ten celý balík výhod určite obrovským náskokom prevážil tie nevýhody," dodal riaditeľ Informačnej kancelárie EP v SR Hajšel.

Informovanosť obyvateľov Slovenska o únii je veľká, myslí si Hajšel, ktorý je spokojný s informovaním médií o rozhodovaní v inštitúciách EÚ. Spravodajstvo z únie sa podľa neho aj bez toho, že si to uvedomujeme, stáva súčasťou domáceho spravodajstva. V inštitúciách únie sa totiž rozhoduje o množstve vecí, ktoré sa týkajú každodenného života, napríklad o výstavbe čističiek, vodovodov, kanalizácie, čerpaní rôznych štrukturálnych fondov určených medzi iným aj na obnovu obytných domov. Hajšelovi je však ľúto, že dôvera v inštitúcie EÚ a vnímanie výhod, ktoré priniesol vstup SR do únie, neprispievajú k vyššiemu záujmu o účasť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Podľa aktuálnych prieskumov 13 poslancov EP za SR sa chystá voliť približne 20 percent voličov. Pred piatimi rokmi s necelými 17-timi percentami vytvorila naša vôbec prvá účasť vo voľbách do EP rekord v histórii EÚ, keď patrila k najnižšej v celej únii.

Nášmu členstvu v únii priamo predchádzal niekoľkoročný proces, ktorý vyvrcholil dohodou lídrov únie na summite v Kodani v decembri 2002 o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. Rozhodli, že k vtedajším 15 štátom únie sa pripoja: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Naša krajina sa stala členským štátom Európskej únie 1. mája 2004. Ešte pred tým, v máji 2003 podporili naše členstvo v únii občania SR v referende o vstupe SR do EÚ. Na referende sa za členstvo v únii vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, pričom voličská účasť dosiahla 52,15 percenta. Od nášho vstupu do EÚ sa k únii pripojili ďalšie dva štáty - Bulharsko a Rumunsko, čím sa počet členov EÚ rozšíril na 27.

SITA