Fico: Toto je špehovací zákon. Cez mobily budú sledovať pohyb nakazených s koronavírusom

Sledovanie pohybu mobilných telefónov bolo jedným z riešení Igora Matoviča na koronakrízu ešte pred tým, ako sa stal premiérom. Teraz to oznámil z úradu vlády so svojimi ministrami za chrbtom a potvrdené aj expertmi z krízového štábu.

Nateraz je jasné, že štát bude monitorovať pohyb ľudí s koronavírusom, aby zistil, kde všade boli a s kým mohli byť v kontakte. Cieľom je spomaliť ďalšie šírenie nákazy. Presné riešenie monitorovania ešte hľadajú.

Z vyjadrení Matoviča vyplýva, že sledovanie dát sa nemusí týkať len nakazených, ale v podstate každého. Vládou už prešiel návrh novely zákona, ktorý by to umožnil.

Matovič: Žiaden Veľký brat

„Nebojte sa, veď by nás zjedli, keby sme tu spustili nejaký Big Brother, že budeme sledovať ľudí. Nepotrebujeme sledovať, kto komu telefonuje, čo telefonuje a aké správy si posiela,“ hovorí Matovič. Podľa premiéra bude jedinou informáciou, ktorá teraz štát zaujíma, „kde sa nakazený človek predtým pohyboval“.

Pripustil však aj to, že nemusí ísť len o sledovanie pohybu nakazených, ale aj pohybu miliónov ostatných používateľov mobilov. „Keď si predstavíte mapu Slovenska, mapu okresu, mapu mesta, budete vidieť, že ten nakazený človek chodil takto po tom meste – jeden deň, druhý deň, tretí deň. Budete vidieť jeho zvyklosti, ako sa pohyboval, a zároveň zistíte druhých ľudí, ktorí mali veľmi podobné zvyklosti,“ vysvetľoval premiér.

Ľudia, ktorí by sa mohli pohybovať v blízkosti nakazených, by tak podľa premiéra mohli dostať cez mobil informáciu, že boli na rizikovom mieste a štát im odporúča vyšetrenie u lekára. Matovič hneď spresnil, že to nemusí fungovať úplne takto a ide o príklad, ako by štát mohol s dátami občanov nakladať.

Fico: Toto je špehovací zákon

Keď Matovič ešte pred vymenovaním za premiéra chodil na krízový štáb, vyzýval štát, aby poslali SMS každému, kto sa vrátil z Talianska a iných rizikových krajín.

Návrh zákona, ktorým chce vláda sledovať cez mobily nakazených koronavírusom, vyvolal búrlivú debatu v parlamente. Robert Fico proti nemu protestoval aj na tlačovke. Vládni politici podľa neho chcú zneužiť situáciu a dostať sa k najcitlivejším informáciám o občanoch.

„Predsedom parlamentu je človek, ktorý mal kontakty s mafiou. Predsedom vlády je človek, ktorý preukázateľne spáchal daňové zločiny. Chápem, že títo ľudia majú záujem vedieť, čo si ľudia píšu do esemesiek a čo si hovoria do telefónov,“ povedal Fico. Fico vyhlásil, že vládna koalícia by mohla zákon zneužiť proti opozícii. „Je to zákon špehovací, je to najhrubší zásah do ľudských práv,“ povedal.

Smer vyčíta vládnemu zákonu, ktorým sa má monitorovať pohyb nakazených, že je príliš široký a zbiera priveľa dát. „Zákon môže zisťovať, kde ste, s kým ste telefonovali, o čom, môžu sa sledovať aj esemesky. Urobili to tak, aby mohli odpočúvať a sledovať kohokoľvek v krajine. Majú to v krvi, je to v ich DNA,“ vyhlásil Fico.

V skutočnosti Matovič hovorí, že nemá ísť o sledovanie obsahu telefonátov či esemesiek, ale o sledovanie pohybu a spojenie tejto informácie s tým, či je človek nakazený koronavírusom.

Podľa informácií Denníka N vláda ešte nemá úplne jasnú predstavu, ako bude systém fungovať. Nerozhodli sa ešte, či pristúpia k pomerne „jemnému“ modelu, aký pred niekoľkými dňami zaviedla Česká republika. Takmer určite sa však nevydajú smerom k totálnemu sledovaniu a vyhodnocovaniu osobných dát každého občana, aký zaviedla napríklad Južná Kórea.

V Česku dobrovoľne, v Južnej Kórei sú všetci na mape

V Česku sa systém sledovania pozitívne testovaných práve rozbieha.

Podľa experta na IT bezpečnosť Pavla Luptáka z firmy Nethemba, ktorý je práve v Českej republike, funguje do veľkej miery na báze dobrovoľnosti. „Od štvrtka volajú ľuďom cez callcentrum. Oznámia vám, že ste infikovaní koronavírom a cez telefón si vyžiadajú váš súhlas – že súhlasíte s poskytnutím údajov o svojej polohe za posledných 21 dní pre štátnu hygienu.“

Podľa Luptáka môže infikovaný človek tieto údaje odmietnuť poskytnúť, veľká väčšina však súhlasí. Pokiaľ niekto nesúhlasí, nikto ho za to nepostihuje.

Extrémnym príkladom je naopak model, ktorý platí v Južnej Kórei, kde ide v podstate o plošné špehovanie.

Štát tam vytvoril verejne prístupnú elektronickú mapu, na ktorej si môžete skontrolovať, či ste sa napríklad po ceste do práce nestretli s infikovanými, alebo si podľa tejto mapy môžete naplánovať „bezpečné“ trasy.

Do kórejského systému je povinne zapojený každý a nezbierajú sa doň dáta len z mobilov, ale aj z kreditných kariet a dokonca z osobných pohovorov s pacientmi. Ľudia tak zo systému dostávajú informácie typu, že sa v určitom priestore vyskytla nakazená 60-ročná žena a návštevník štátneho webu si môže vyhľadať na mape, kadiaľ sa pohybovala ešte pred tým, ako ju pozitívne testovali.

Kórejský systém je vzhľadom na rozsah porušovania základých práv v Európe a na Slovensku neakceptovateľný.

Dá sa to aj anonymne

Existujú aj iné modely sledovania prípadov koronavírusu. V Singapure minulý týždeň spustili mobilnú aplikáciu TraceTogether, ktorá vás upozorní, keď sa k nakazenému priblížite na menej ako dva metre. Funguje na princípe bluetooth technológie a nezbiera o ľuďoch žiadne lokalizačné ani osobné údaje.

Aj na Slovensku vzniká mobilná aplikácia, do ktorej sa môžu ľudia zapojiť dobrovoľne a keď nahlásia, že sú pozitívne testovaní, oznamuje ostatným prítomnosť infikovaného na vzdialenosť 50 metrov. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v utorok povedala, že štát túto aplikáciu nevyužije a pôjde vlastnou cestou.

Na Taiwane zasa systém varuje štát, pokiaľ ľudia v karanténe opustia svoje domovy, v Rakúsku a v Belgicku štát sleduje údaje o pohybe ľudí, ale iba anonymizovane, Nemeckí operátori dodávajú anonymizované údaje vedcom, aby modelovali pohyb populácie. V Poľsku zasa ide štát nútiť ľudí v karanténe, aby sa „hlásili“, že sú doma tak, že posielajú do systému svoje selfie fotky, inak riskujú, že ich doma príde skontrolovať polícia.

Aj Peter Fusek z firmy Marketlocator, ktorá pracuje s lokalizáciou mobilov, vysvetľuje, že monitoring môže byť anonymný. Štát by napríklad poslal správu všetkým, ktorí porušili karanténu – bez toho, aby zisťoval ich mená, pracoval by s algoritmami. „Krízový štáb môže nariadiť karanténu napríklad 300 ľuďom, pričom takto zistí, že 200 z nich ju dodržuje a 100 nie. Potom môže riešiť, akú správu pošle tým 100 ľuďom – bez toho, aby disponoval zoznamom,“ vysvetľuje Fusek.

Iba do konca krízy a len pre hygienikov

Vláda už schválila „lex korona“, ktorý pôjde rýchlo do parlamentu a mal by takéto sledovanie štátu dovoliť aj bez súhlasu súdu.

Píše sa v ňom, že údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, „možno v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve sprístupňovať Úradu verejného zdravotníctva na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu fyzických osôb v záujme ochrany života a zdravia, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby“.

Úrad môže podľa návrhu zákona údaje zbierať, spracúvať a uchovávať „počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu najdlhšie však do 31. decembra 2020“.

Podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) sa údaje nebudú nikde zverejňovať a nedostanú ich ani samosprávy, len Úrad verejného zdravotníctva „a len na to aby túto krízu manažoval a zabránil šíreniu pandémie“.

Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) systém zabezpečí niekoľko ochranných pák – zber dát sa bude týkať len ochrany zdravia a životov, bude sa týkať len obdobia núdzového stavu a môže platiť len do konca roka. „Uvedomujeme si, že je to zásah do základných práv a slobôd, ten je však možný, ak je jeho účel primeraný.“ Ochrana osobných údajov podľa nej nie je absolútnym právom, pokiaľ ho prevyšuje ochrana životov a zdravia ľudí.

Presné riešenie ešte dohodnuté nie je. Podľa Remišovej uvažovali aj o zbere údajov z platenia bankovými kartami, nakoniec to do návrhu zákona nedali.