Fico na Malte rokuje s premiérom o skúsenostiach s eurom a obchode

VALLETTA 12. januára (WEBNOVINY) - O skúsenostiach z prechodu na euro, prípravách Slovenska na prevzatie jednotnej európskej meny, investíciách, obchodnej výmene, otázkach Európskej únie a nedávnom rozšírení schengenu rokuje dnes vo Vallette slovenský premiér Robert Fico s predsedom maltskej vlády Lawrencom Gonzim. Na Maltu premiér pricestoval na jeden deň v rámci osláv vstupu krajiny do eurozóny. Bude mať na nich krátky príhovor, na popoludňajšej slávnosti vystúpi okrem iných aj predseda Európskej komisie, prezident Európskej centrálnej banky, podpredseda Európskeho parlamentu a slovinský premiér, ktorý teraz predsedá Európskej rade, najvyššiemu orgánu EÚ. Malta vstúpila do Európskej menovej únie (EMÚ) spolu s Cyprom 1. januára 2008. Euro tak má 15 z 27 členov EÚ, z postkomunistických krajín zatiaľ ako jediné Slovinsko, ktoré vymenilo toliar za euro pred rokom. Slovensko chce byť druhé a prevziať euro od januára 2009. Zo starých členských krajín nemá euro Veľká Británia, Dánsko a Švédsko. Malta dúfa, že prijatie jednotnej európskej meny jej pomôže transformovať ekonomiku tak, aby bola príťažlivá pre investorov. Premiér Gonzi povedal, že odkedy oznámili úmysel uchádzať sa o členstvo v eurozóne, stala sa Malta príťažlivejšou pre investorov z ostatných európskych krajín, ale aj z krajín mimo Európy. Pred vstupom do EMÚ mala maltská líra hodnotu 2,33 eura. Na Slovensku chcela euro od budúceho roku zaviesť bývalá vláda. Dnes bývalé vládne KDH vyzýva, aby sa tento termín prehodnotil. Pred eurom varoval na návšteve Bratislavy český prezident Václav Klaus. Vstup SR do EMÚ od budúceho roku považuje za príliš odvážny. Druhá republika bývalej federácie - Česko, so skorým vstupom do eurozóny nepočíta a podľa Klausa robí dobre. Potenciál českej koruny podľa neho prevyšuje euro. Premiér Fico ubezpečuje, že euro bude výhodné. Verí, že Slovensko sa vyhne prudkému zvýšeniu cien a inflácii, s čím bojuje Slovinsko. Bilaterálne vzťahy Slovenska s Maltou nie sú intenzívne. Politické vzťahy hodnotí Ministerstvo zahraničných vecí SR ako dobré, bez sporných otázok. Hospodárske sú slabé. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek bol na Malte v októbri 2006. Oficiálne údaje MZV SR uvádzajú ako posledný stav obchodnej výmeny v roku 2005, keď bol 3,378 mil. USD. Rekordným bol rok 2001 s obratom 7,9 mil. USD. V porovnaní s rokom 2000 vzrástol viac ako štyrikrát. Mal na tom zásluhu najmä vývoz lodí. Ďalší rok obchodná výmena klesla, v roku 2004 vývoz vzrástol o polovicu. "V ďalšom období sa však túto tendenciu nepodarilo udržať a rok 2005 bol obdobím poklesu realizovaných objemov na obidvoch stranách," píše MZV SR. SR po celý čas viac vyvážala ako dovážala. Najviac sme na Maltu v r. 2005 dodávali stroje a prepravné zariadenia, do SR z Malty chemikálie. Obchodná výmena tvorí len stotinu obchodnej výmeny SR, nefungujú ani investície. Ako uvádza na svojej stránke MZV SR, "investičné aktivity na obidvoch stranách nie sú v súčasnosti evidované. Malta sa nenachádza ani v zozname krajín, ktoré k 30.12.2005 investovali na Slovensku sumu vyššiu ako 1 mil. SK". Na Malte nemáme krajanov ani veľvyslanectvo. Kultúrne aktivity sporadicky pripravuje veľvyslanectvo SR v Ríme. Malta má veľvyslanectvo pre SR vo Viedni. Malta leží 93 km pod Sicíliou. Tvoria ju tri ostrovy - Malta, Gozo a Comino, má 400 000 obyvateľov, rozlohu 316 štvorcových kilometrov. Pobrežie je dlhé 196 km. Pozostatkom britskej nadvlády je jazdenie vľavo a angličtina ako úradný jazyk spolu s maltštinou. Nezávislosť od Británie získala v roku 1964, ďalších desať rokov zostala súčasťou Commonwealthu. V 1974 vyhlásila republiku, od r. 2004 je v EÚ. Vládne tam konzervatívna Národná strana, Labouristická je v opozícii. Premiér Gonzi nastúpil v marci 2004.