|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. septembra 2019
Feringa: O 50 rokov budú lekári pravdepodobne liečiť nanorobotmi
Na snímke holandský profesor Bernard Lucas Feringa z Univerzity v Groningene, ktorému rektor Univerzity Komenského Marek Števček udelil Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského na návrh Prírodovedeckej fakulty UK nositeľovi Nobelovej ...
Zdieľať
Na snímke holandský profesor Bernard Lucas Feringa z Univerzity v Groningene, ktorému rektor Univerzity Komenského Marek Števček udelil Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského na návrh Prírodovedeckej fakulty UK nositeľovi Nobelovej ceny za chémiu, 9. septembra 2019 v Bratislave. Foto: TASR Pavol Zachar
Bratislava 9. septembra (TASR) - O 50 rokov budú lekári pravdepodobne liečiť nanorobotmi, ktorí budú vedieť diagnostikovať rakovinu či opraviť tkanivá. Počas svojej prednášky na pôde Univerzity Komenského (UK) v Bratislave to uviedol nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Bernard Lucas Feringa, ktorý si zároveň od rektora UK Mareka Števčeka prevzal Veľkú zlatú medailu UK.Podľa profesora Radovana Šebestu, ktorý s Feringom spolupracoval, je Feringovým najväčším prínosom vývoj molekúl, ktoré sa dokážu hýbať alebo meniť svoju vlastnosť na základe nejakého impulzu. Jednou z možných aplikácií tohto výskumu sú napríklad inteligentné lieky, ktoré by sa dali svetlom aktivovať presne na mieste, kde majú pôsobiť.
Nobelovu cene Feringa získal na konštrukciu takzvaného "molekulového nanoauta", teda molekuly, ktorá sa dokáže hýbať určitým smerom. Okrem liekov je Feringov výskum využiteľný napríklad pri zázname informácií v elektronike.
Feringa vo svojej prednáške zároveň vyzval, aby boli univerzity ihriskami, na ktorých môžu študenti a vedeckí pracovníci zažiť radosť z objavovania. "Väčšina objavov sa stane v situácií, kedy to nečakáte. Naozaj treba niekedy skúmať niečo, o čom neviete, kam povedie a človek z toho musí mať radosť," súhlasil Šebesta. Obaja vedci tiež zdôraznili úlohu základného výskumu, bez ktorého by neexistovalo veľké množstvo technológii, na ktoré sú v súčasnosti ľudia zvyknutí.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR