Fašiangy boli v minulosti i obdobím svadieb, konali sa v strede týždňa

Bratislava 18. februára (TASR) – Fašiangy boli na Slovensku v minulosti i obdobím, keď sa konalo najviac svadieb. Najmä na dedinách bolo v prvej polovici 20. storočia zvykom, že sa sobášne obrady konali v strede týždňa.


Historička a etnologička Katarína Nádaská tento fenomén vysvetlila tým, že roľníci a gazdovia, žijúci na dedine, nechodili v zime denne do práce. "Preto počas fašiangov, keď bola zábava povinná, si mohli dovoliť robiť svadby aj cez týždeň," uviedla. "Na sobotu sa obligátny deň konania svadieb presunul až po druhej svetovej vojne," dodala.

Svadby počas týždňa, najmä v stredu, boli tradíciou pred a tiež krátko po druhej svetovej vojne počas fašiangov aj v bratislavskom Lamači. "Svadobný obrad sa začínal zvyčajne o 11.00 h," zaspomínal jeden z lamačských rodákov Rudolf Brutenič. "Predtým sa svadobčania stretli v dome, kde sa konala slávnosť, odtiaľ sa vydali do kostola. Pred ním hrala dychovka a či bol sneh, alebo nie, tancovalo sa," priblížil lamačské zvyky.

Na menších svadbách sa podľa jeho slov schádzalo 30 hostí, na tých väčších sa veselilo aj 150 svadobčanov. "Hovorilo sa tiež, že ak fašiangy trvajú kratšie, majú šancu sa vydať aj tie škaredšie dievčatá, lebo chlapci nemajú veľa času na výber," dodal so smiechom pamätník z Lamača, dnešnej mestskej časti Bratislavy, ktorá bola do roku 1961 samostatnou obcou.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR