Falošná pozitivita na COVID-19 je problém. Inšpiruje sa štát stratégiou testovania v Trenčíne?

Počas dvoch testovacích dní zaznamenali spolu 560 pozitívnych testov.

Jedenástim z nich ale o týždeň neskôr potvrdili falošnú pozitivitu, PCR testy vyvrátili prítomnosť vírusu COVID-19. Pretestovanie dokopy podstúpilo 156 ľudí, ktorí napriek pozitívnym výsledkom antigénového testu nemali príznaky ochorenia.

Pôvodne bolo bezpríznakových celkovo 175 ľudí, avšak na opakovaný PCR test prišlo len 156 z nich. Tieto údaje sú dôležité vzhľadom na odbornú polemiku, ktorá medzi slovenskými odborníkmi stále prebieha v súvislosti so spoľahlivosťou antigénových testov, a celkovú stratégiu testovania.

Pomerne presné testy

Podľa bývalého šéf Inštitútu zdravotnej politiky na Ministerstve zdravotníctva SR Martin Smatanu štatistika z testovania v Trenčíne ukázala, že je približne 93 percentná pravdepodobnosť, že ak niekomu antigénový test vyšiel pozitívny, tak je aj reálne pozitívny.

To je podľa jeho slov hodnota podobná tej, ako uvádza výrobca testov v príbalovom letáku a ako sa dosahuje vo validačných testoch. Na Slovensku teda používame pomerne presné testy. Pri testovaní v Liverpoole napríklad nezachytili asi 60 percent nakazených.

Chýba kontext

Smatana však upozorňuje, že výsledky treba dať do „kontextu nameraných Ct hodnôt, nakoľko antigénové testy sú veľmi citlivé na virálnu dávku“. PCR testy totiž poskytujú v prípade pozitivity aj informáciu o výške vírusovej nálože prostredníctvom hodnoty Ct (Cycle threshold).

Kvantitatívne vyjadrenie vírusovej nálože ale pri SARS-CoV-2 nie je štandardizované, hodnota Ct je navyše do istej miery ovplyvnená aj kvalitou odberu. Hodnota Ct však poskytuje určitú orientáciu o výške vírusovej nálože vo vzorke.

„Ak by sme mali aj tento údaj, tak sa vie pomerne exaktne nastaviť kedy a kde testovať antigénovým testom a aké ,falošné´ hodnoty od toho môžeme očakávať,“ vysvetlil Smatana na sociálnej sieti.

Viaceré otázky

V Trenčíne podľa analytika ukázali, ako sa má a dá testovať, a to dobrovoľne, cielene a s verifikáciou pozitivity. Aj keď v tomto prípade sa zámerne určovala falošná pozitivita len u pozitívnych a bezpríznakových vzoriek, dôležité by mohli byť aj ďalšie údaje.

Odborníkov zaujíma aj to, aké by bolo celkové percento falošne pozitívne testovaných. Smatana súhlasí s tým, že ideálne by bolo, ak by sa PCR testami pretestovali opätovne všetci 175 pozitívni Trenčania, avšak z pohľadu mesta sa pri pretestovaní realizoval bezpečnejší krok.

Otázne je aj to, prečo sa sústredili na pretestovanie pozitívnych obyvateľov. Omnoho nebezpečnejší pre okolie sú predsa tí, ktorí sú otestovaní negatívne a pritom môžu nákazu šíriť ďalej. Aj na to má však Smatana odpoveď.

Nová stratégia?

„Toto je teraz špeciálne dôležité, aby sa nestalo, že niekto bude falošne pozitívny a dostane sa na rad na vakcínu až medzi poslednými, pričom môže byť v rizikovej skupine,“ vysvetlil.

Zároveň však upozornil, že celková vzorka bola pomerne malá a preto treba ďalej validovať. Význam „dvojnásobného“ testovania vníma aj rezort zdravotníctva, ktorý k plošnému testovaniu v Trenčíne výrazne prispel.

„Ministerstvo zdravotníctva pozorne a kriticky sleduje a vyhodnocuje všetky nové poznatky v oblasti realizácie testovania u nás i v zahraničí. Naši odborníci boli pri spätnej kontrole testov v Trenčíne a oceňujeme túto aktivitu,“ vyjadril sa Komunikačný odbor MZ SR.

Na otázku, či preto chystajú novú stratégiu testovania na Slovensku, povedali iba to, že „o prípadných zmenách postupov testovania budeme informovať“.