Fakty o živote Štúra publikovala aj česká literárna historička Sojková

Bratislava 2. septembra (TASR) - Zborník z vedeckej konferencie Ľudovít Štúr 1815-1856, ktorý v roku 1956 vydalo Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, vo svojej štvrtej časti, venovanej medzinárodným vzťahom štúrovcov, prináša aj referát českej slovakistky a literárnej historičky Zdenky Sojkovej (1921 Klobúky - 2014 Praha) Štúrov prínos v českom kultúrnom a politickom dianí a jeho ohlas v Čechách. V referáte sú uvádzané mnohé zaujímavé fakty a skutočnosti z mladších rokov života Ľudovíta Štúra.


Je pozoruhodné, že českí vlasteneckí intelektuáli ho najskôr vnímali ako talentovaného slovenského básnika. „Štúrove básne bývali veľmi často umiestnené na prednej strane nového čísla Kvetov, čo svedčí o tom, že boli obľúbené“, tvrdí Zdenka Sojková a pokračuje: „Tieto prvé práce v českých časopisoch bývali podpísané Štúrovým menom. Približne od roku 1840 začal však Štúr svoje autorstvo tajiť, čo iste súviselo s novozačatým maďarizačným náporom, čo sa odráža i v obsahu informácií.“ Štúrova povesť výnimočnej osobnosti sa v Čechách podstatne rozšírila po publikovaní reportážno-študijnej state Cesta do Lužic v Časopise českého musea v roku 1839. „Vtedajší znalec lužických záležitostí František Doucha o šesť rokov neskôr v muzeálnom časopise ocenil Štúrovu zásluhu o Lužických Srbov, ktorých s Čechmi a Ilýrmi zoznámil hlavne Štúr“, tvrdí literárna historička Zdenka Sojková a nevidí dôvod o tomto názore polemizovať.

Štúrova popularita v Čechách - a už aj ako politika nevšedného talentu, dosiahla vrchol v období pred a počas Slovanského zjazdu v Prahe začiatkom júna 1848. „Dva Štúrove zásahy do pražského diania na jar 1848 sú mimoriadne dôležité: jeho iniciatíva pri zvolávaní Slovanského zjazdu a spoluúčasť pri vzniku demokratického spolku Slovanská lipa. (...) Verejnosť sa asi nedozvedela, že Štúr je autorom prvého znenia proklamácie Slovania, bratia!, pozývajúcej Slovanov do Prahy na zjazd. Zato bolo známe, že názov Slovanská lipa bol prijatý na jeho návrh, keď pôvodne sa myslelo na Slovanskú orlicu“, píše autorka referátu a my môžeme aj pri tomto drobnom detaile len konštatovať Štúrovu genialitu. Mierne agresívny symbol orlice sa mu podarilo vymeniť za symbol rozkošatenej a voňavej lipy, ktorá pozýva každého dobrého a demokraticky mysliaceho človeka do symbolickej náruče svojho tieňa.

O Štúrovom pôsobení a vystúpení na Slovanskom zjazde sme v našom cykle už písali. Jeho zásadný výrok, ktorý všetkým vyrazil dych, je zvečnený aj na pamätnej tabuli na Slovanskom ostrove v Prahe. Už menej sa vie toto: „V dňoch zasadnutia zjazdu sa Štúr zúčastnil slávnosti svätenia práporov študentskej légie, a to v čestnej funkcii kmotra práporu filozofickej kohorty. Počas svätodušných búrok uvideli obhajcovia Klementína medzi sebou Štúra, ktorý sa spolu s Bakuninom, Zachom a Bloudkom pripojili k obrancom v najzúfalejšom a takpovediac už beznádejnom okamihu boja.“

V druhej časti referátu autorka píše o vzťahoch medzi štúrovcami a českými vlastencami aj v rokoch po Štúrovej smrti. No celý referát uzatvára dokreslením Štúrovej osobnosti takto: „Ako krásny typ obrodenecký a buditeľský patrí k našej najlepšej minulosti, slovenskej i českej. Ako mysliteľ a bojovník, napriek niektorým omylom a nedobojovanými bojom, razil cestu šťastnejšej budúcnosti Slovákov a Čechov. A ako málo sme sa s ním zatiaľ vyrovnali.“ Chce sa nám dodať, že celkom a bezo zvyšku sa s ním nevyrovnáme nikdy.

Poznámka: Referát je publikovaný v češtine, preklad citátov do slovenčiny TASR.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR