F. Oľha: Prešov trápi doprava, ale aj odchod obyvateľstva na západ

Prešov 2. novembra (TASR) - O post primátora Prešova sa v nadchádzajúcich komunálnych voľbách uchádza sedem kandidátov. Súkromný podnikateľ, podpredseda mimoparlamentnej strany Šanca a jej krajský predseda, 48-ročný František Oľha kandiduje za koalíciu SaS, Sme rodina – Boris Kollár, Šanca a Demokratická strana (DS). Pre ľudí s trvalým pobytom v Prešove chce zaviesť bezplatnú MHD a vytvoriť tiež funkčný integrovaný dopravný systém. Rovnako chce zastaviť úbytok obyvateľstva vytvorením lepších podmienok, aby z mesta neodchádzalo.


-Prečo ste sa rozhodli uchádzať sa o post primátora Prešova?-

Každý človek vo svojom živote rád prijíma výzvy. Tými mojimi bolo mať dobré vzdelanie, šťastnú rodinu a úspešnú firmu. Všetky tieto výzvy už mám úspešne za sebou. Som vysokoškolsky vzdelaný systémový programátor, manžel a otec troch dospelých detí, na ktoré som hrdý. V podnikaní sme s bratom a otcom realizovali viacero úspešných projektov od vydavateľstva novín a kníh až po reklamnú agentúru a tlačiareň, ktorá exportuje do 40 krajín sveta. Vo svojom veku 48 rokov však mám ešte stále dosť chuti prijímať nové výzvy. Jednou z nich bola pred tromi rokmi ponuka strany Šanca zapojiť sa do regionálnej politiky. Postupne som sformuloval a predstavil svoju víziu pre Prešovský kraj a svoje mesto. Teší ma, že za taký krátky čas moje myšlienky oslovili politické strany SaS, Sme rodina - Boris Kollár a DS, ktoré začiatkom roka prišli s ponukou podporiť moje snaženie sa a navrhnúť ma ako spoločného kandidáta na primátora Prešova. Túto zatiaľ poslednú výzvu som prijal rovnako ako všetky predošlé, s plnou vážnosťou a zodpovednosťou.

-Ktoré problémy považujete v meste za najväčšie a je ich potrebné hneď riešiť?-

Prešov trápi najmä vnútorná doprava v meste, ale aj tranzitná doprava v smere juh - sever Európy. Nemenej dôležitým problémom je aj úbytok obyvateľstva a migrácia mladých ľudí v produktívnom veku na západ Slovenska a do celej Európy.

-Aká je podľa vás súčasná ekonomická situácia mesta? Čo by bolo možné v tomto smere vylepšiť?-

Mesto Prešov sa v poslednom období výrazne zadlžilo, a to aj napriek značnému nárastu bežných príjmov mesta z 54,5 milióna eur v roku 2014 na 65,3 milióna eur v roku 2017. V tom istom období narástol dlh z približne 22 percent na aktuálnych takmer 39 percent. Ako prvé opatrenie urobíme hĺbkový audit zmlúv v meste a mestských firmách. Je potrebné začať urýchlene splácať aktuálne úvery a naviazať plat primátora, vedenia mestského úradu a odmien členov dozorných rád v subjektoch s majetkovou účasťou mesta na dlh mesta.

-Jedným z problémov je i doprava. Najmä v špičke sú viaceré trasy upchaté. Ako by ste to riešili? Aké riešenie navrhujete, čo sa týka parkovania na sídliskách?-

Riešenie vidíme v zatraktívnení alternatívnych foriem vnútromestskej prepravy. Preto navrhujeme zavedenie bezplatnej mestskej hromadnej dopravy pre obyvateľov s trvalým pobytom na území mesta. V spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom (PSK) a Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) vytvorenie funkčného integrovaného dopravného systému (IDS) s prepojením prímestských autobusov a železnice. Vytvorenie záchytných parkovísk s kvalitným napojením na IDS. Pokiaľ nebude dokončená cesta R4, bude nutné urýchlene vybudovať preložku cesty I/68, ktorá pomôže odľahčiť Sabinovskú ulicu. A po výstavbe prvej časti R4 cez túto cestu a novú križovatku na vstupe do Prešova od Sabinova odkloniť tranzit Prešovom na R4 s prepojením na D1. Pre vnútornú dopravu bude dôležité vytvorenie funkčného inteligentného systému riadenia svetelnej signalizácie so zelenými vlnami v hlavných smeroch. Čo sa týka parkovania na sídliskách, chceme zabezpečiť bezplatné miesto pre jedno auto ku každému bytu. Pre druhé a ďalšie autá v rodine je nutné začať s výstavbou zelených parkovacích domov.

-V čom vidíte rezervy, čo sa týka sociálnej oblasti mesta? Aké sú vaše plány v tomto smere?

V sociálnej oblasti vidím rezervy hlavne v kapacitách zariadení starostlivosti o seniorov. Podiel seniorov už dnes dosahuje 17 percent a do roku 2040 sa odhaduje ich počet na 27 percent. Mesto sa musí na túto situáciu pripraviť. Aby sme Prešov urobili atraktívnym aj pre mladé rodiny, aby sme ich motivovali usadiť sa v našom meste, musíme zvyšovať kapacity materských škôl. Či už mestských, súkromných alebo cirkevných.

-Čo považujete za svoje priority v oblasti školstva? Ako chcete napríklad motivovať učiteľov, vychovávateľov, odborných i nepedagogických zamestnancov na zvýšenie kvality výchovy a vzdelávania v školách?-

Na motiváciu k skvalitneniu vzdelávania na školách slúžia aj odmeny. V posledných rokoch sme sa presvedčili, že v Prešove existujú vážne neduhy pri prideľovaní odmien. Navrhujeme vytvoriť metodický pokyn pre riaditeľov s jasnými kritériami na udeľovanie odmien, aby sa vytvorilo motivačné prostredie pre aktívnych učiteľov. Od ďalšieho školského roku navrhujeme vytvoriť projektovo orientované odmeňovanie formou grantu. Učitelia by boli odmeňovaní za realizáciu projektov, ktoré budú predložené obecnej školskej rade. Víťazné projekty, ktoré splnia kritériá grantového programu, budú finančne podporené. Na spolufinancovanie grantovej schémy vyzveme aj podnikateľské subjekty v rámci reklamných a propagačných aktivít spojených s týmto projektom.

-Mladí ľudia uprednostňujú hľadanie zamestnania v susedných Košiciach. Zaujímajú sa hlavne o IT oblasť. Ako to chcete riešiť, aby ste ich prilákali do Prešova?-

V Prešove je jedna z najlepších stredných škôl na Slovensku - Stredná priemyselná škola elektrotechnická (SPŠE) Prešov, ktorá každý rok produkuje desiatky špičkovo pripravených mladých ľudí pre ďalšie vzdelávanie v IT. Taktiež sa však v našom meste nachádza aj kvalitná fakulta výrobných technológií, ktorá má hlavne v nadväznosti na automobilový priemysel veľký potenciál. Práve táto fakulta v spolupráci s mestom má potenciál na vytvorenie centra pre vývoj a konštrukčnú prípravu technológií. Dôležité je aj v spolupráci so štátnymi organizáciami vytvorenie podnikateľského poradenského centra pre mladých ľudí so záujmom o podnikanie v oblasti IT. Pre tých, ktorí si už našli prácu v Košiciach, musíme vytvoriť podmienky prostredníctvom IDS, dopravy zadarmo, podpory športu a kultúry, podmienky, aby za prácou mohli čo najefektívnejšie dochádzať, ale nech ostanú žiť a bývať v Prešove. O dôležitosti tohto kroku hovorí aj "migračné" saldo za rok 2017, kde iba Bratislava a Košice zaznamenali prírastok obyvateľov a Prešov má najväčší úbytok zo všetkých krajských miest.

-V prípade, že sa predsa len mladí ľudia rozhodnú prísť do Prešova, narazia na problém bývania. Ako chcete riešiť otázku mestských nájomných bytov?-

Mesto Prešov aj napriek úverom a rastu zadlženosti nedokázalo za 12 rokov vybudovať viac ako 60 ešte stále neodovzdaných nájomných bytov. Aj tieto však budú pre veľké množstvo mladých nedostupné, lebo nájomné je "komerčné" a má zabezpečiť relatívne rýchle splatenie úveru, ktorý mestu poskytol Štátny fond rozvoja bývania. Navrhujeme budovať dva typy bytov. Sociálne byty s menším štandardom a nízkou cenou nájmu a potom malé "štartovacie" byty pre mladých, ktoré budú mať menšiu plochu, teda garsónky.

-Pre rozvoj mesta je dôležitá konštruktívna spolupráca vedenia mesta, primátora, s poslancami. Ste na ňu pripravený?-

Komunikácia medzi primátorom a poslancami je jeden zo strategických krokov k rozvoju mesta. Ale určite nie za cenu ústupkov so - slušne povedané - negatívnym dosahom na rozpočet mesta, ktorých sme posledných 12 rokov svedkami. O podporu mňa ako kandidáta na primátora mesta sa spolu so mnou uchádza aj 29 kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva. Verím, že silný poslanecký klub SaS, Sme rodina, Šanca a DS spolu s nezávislými kandidátmi v združení #sompresovcan bude základom spolupráce medzi mnou a poslaneckým zborom.

-V prípade, že by ste uspeli vo voľbách a stali sa novým primátorom, čo by ste urobili ako prvé po nástupe do úradu?-

Ako prvé by som poďakoval občanom za vyjadrenú dôveru. A potom by som vycestoval do Bratislavy na Ministerstvo dopravy a výstavby SR, do Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest s návrhom na urýchlenie výstavby druhej časti R4. Ak by som dostal negatívnu alebo vyhýbavú odpoveď na financovanie R4, navrhol by som výstavbu R4 ako PPP projekt. Veď ak vláda SR dokáže takýmto spôsobom riešiť dopravu na západnom Slovensku pri Nitre a Bratislave za miliardu eur, prečo by Prešov mal byť odkázaný iba na možnosť financovania R4 cez eurofondy?



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR