|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. marca 2010
Füle: Referendum nesúvisí so vstupom Islandu do EÚ
Európska únia nespája vyjadrenie nesúhlasného stanoviska k islandským kompenzáciám pre Veľkú Britániu a Holandsko so záujmom Reykjavíku vstúpiť do súčasného ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
ŠTRASBURG 9. marca (WEBNOVINY) - Európska únia nespája vyjadrenie nesúhlasného stanoviska k islandským kompenzáciám pre Veľkú Britániu a Holandsko so záujmom Reykjavíku vstúpiť do súčasného 27-členného bloku. Uviedol to v pondelok v Štrasburgu eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle. Ten tak reagoval na výsledky sobotňajšieho referenda, v ktorom Islanďania jednoznačne odmietli vyplatiť Britom a Holanďanom takmer štyri miliardy eur za krach tamojšej banky Icesave. Ako však Füle dodal, aj keď ide o "dve rozdielne veci", neznamená to, že únia nesleduje pozorne vývoj tohto sporu. Naopak, EÚ venuje tejto záležitosti "obrovskú pozornosť a dúfa, že všetky tri strany nakoniec dospejú k dohode o podmienkach vyplatenia peňazí", ktorými Londýn a Amsterdam svojich občanov po páde Icesave odškodnili.
Islanďania v sobotu v referende jednoznačne odmietli zaplatenie kompenzácií Británii a Holandsku za to, že odškodnili svojich občanov, ktorí boli klientmi skrachovanej banky Icesave. Išlo pritom o vôbec p prvé ľudové hlasovanie od roku 1944, keď sa krajina osamostatnila od Dánska. Briti a Holanďania od islandskej vlády žiadajú vrátenie peňazí, ktorými odškodnili svojich občanov. Tí prišli o svoje úspory pri krachu Icesave v roku 2008. Islandský prezident Ólafur Ragnar Grímsson však v januári odmietol podpísať zákon o kompenzáciách a chcel, aby o ňom rozhodli Islanďania v referende. Prezident poukázal na fakt, že krajina takou sumou peňazí nedisponuje a bude si ich musieť zase iba požičať.
Podľa zákona schváleného islandským parlamentom mal Island Británii a Holandsku vrátiť takmer štyri miliardy eur. Takú sumu totiž vynaložili obe krajiny na čiastočné odškodnenie viac ako 340 tisíc klientov islandskej banky, ktorá v dôsledku ekonomickej krízy zbankrotovala. Britov a Holanďanov vtedy lákala výhodnými podmienkami, ktoré však po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 nedokázala splniť. Spor môže mať negatívny dopad aj na ambície ostrova vstúpiť do Európskej únie a eurozóny, o čo Reykjavík požiadal minulý rok. So vstupom ostrova do únie musí totiž súhlasiť všetkých 27 krajín a Reykjavík tak minimálne hlas Londýna a Amsterdamu momentálne nemá.
SITA/AFP
ŠTRASBURG 9. marca (WEBNOVINY) - Európska únia nespája vyjadrenie nesúhlasného stanoviska k islandským kompenzáciám pre Veľkú Britániu a Holandsko so záujmom Reykjavíku vstúpiť do súčasného 27-členného bloku. Uviedol to v pondelok v Štrasburgu eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle. Ten tak reagoval na výsledky sobotňajšieho referenda, v ktorom Islanďania jednoznačne odmietli vyplatiť Britom a Holanďanom takmer štyri miliardy eur za krach tamojšej banky Icesave. Ako však Füle dodal, aj keď ide o "dve rozdielne veci", neznamená to, že únia nesleduje pozorne vývoj tohto sporu. Naopak, EÚ venuje tejto záležitosti "obrovskú pozornosť a dúfa, že všetky tri strany nakoniec dospejú k dohode o podmienkach vyplatenia peňazí", ktorými Londýn a Amsterdam svojich občanov po páde Icesave odškodnili.
Islanďania v sobotu v referende jednoznačne odmietli zaplatenie kompenzácií Británii a Holandsku za to, že odškodnili svojich občanov, ktorí boli klientmi skrachovanej banky Icesave. Išlo pritom o vôbec p prvé ľudové hlasovanie od roku 1944, keď sa krajina osamostatnila od Dánska. Briti a Holanďania od islandskej vlády žiadajú vrátenie peňazí, ktorými odškodnili svojich občanov. Tí prišli o svoje úspory pri krachu Icesave v roku 2008. Islandský prezident Ólafur Ragnar Grímsson však v januári odmietol podpísať zákon o kompenzáciách a chcel, aby o ňom rozhodli Islanďania v referende. Prezident poukázal na fakt, že krajina takou sumou peňazí nedisponuje a bude si ich musieť zase iba požičať.
Podľa zákona schváleného islandským parlamentom mal Island Británii a Holandsku vrátiť takmer štyri miliardy eur. Takú sumu totiž vynaložili obe krajiny na čiastočné odškodnenie viac ako 340 tisíc klientov islandskej banky, ktorá v dôsledku ekonomickej krízy zbankrotovala. Britov a Holanďanov vtedy lákala výhodnými podmienkami, ktoré však po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 nedokázala splniť. Spor môže mať negatívny dopad aj na ambície ostrova vstúpiť do Európskej únie a eurozóny, o čo Reykjavík požiadal minulý rok. So vstupom ostrova do únie musí totiž súhlasiť všetkých 27 krajín a Reykjavík tak minimálne hlas Londýna a Amsterdamu momentálne nemá.
SITA/AFP