Extrémne teploty vplývajú aj na zver, tieň z hôr sa stráca

POPRAD 23. augusta  – Na extrémne horúčavy v týchto dňoch reaguje aj lesná zver.


Tatranské lesy, preriedené lykožrútovou a vetrovou kalamitou, už neposkytujú toľko chladivého tieňa ako v minulosti.

Teplo je tak nielen turistom, ale aj lesnej zveri. „Počas extrémnych horúčav, aké sú aj v týchto dňoch, zver inštinktívne vyhľadáva tienisté miesta. V pásme lesa poskytujú tieň stromy či vývraty, vo vyšších polohách kamzíkom poslúžia skalné previsy alebo miesta s celodenným tieňom,“ uviedol zoológ Štátnych lesov Tatranského národného parku Jozef Hybler.

Zver tiež s obľubou navštevuje kaluže, kde sa môže ochladiť a napiť vody. Zver sa takto prirodzene zbaví aj rôznych parazitov a dotieravého hmyzu, ktorý ju sužuje počas celého dňa.

Za kalužiskami sú zvieratá ochotné prejsť aj väčšie vzdialenosti, pretože počas takýchto horúčav mnohé vyschnú. „Výnimkou nie sú ani medvede, ktoré sa takisto s obľubou osviežia vo vode,“ dodal Jozef Hybler.

Na extrémne teploty reaguje lesná zver aj úpravou biorytmu. Posúva sa im začiatok pastvy na neskoršiu hodinu, aby sa zbytočne nevystavovali vysokým teplotám na slnku.

Zver je tiež nútená prijímať dostatok vody. Zvieratá dokonale poznajú prostredie, v ktorom žijú, preto aj počas najväčšieho sucha dokážu nájsť a zužitkovať každú mláku či drobnú bystrinu.

„Takéto cenné informácie si generačne odovzdávajú pri výchove mláďat. U čriedového typu zvierat, napríklad vodiaca kamzica alebo jelenica vyberá vhodné miesto na napojenie, ktoré ju ani v minulosti nikdy nesklamali,“ uviedol Hybler.

"Pre ľudí to môže byť zdanlivo nepodstatné, ale pre zvieratá je to často otázka života a smrti. Bez vody by kamzík či jeleň prežil len niekoľko dní. Tatranské zvieratá prichádzajú k vode nielen preto, aby uhasili smäd, ale v týchto horúcich dňoch sa často kúpu,“ dodal Hybler.