EXTRÉMNE POČASIE: Keď z neba prší kyselina a búrka trvá stáročia

Už vyše roka sa aj laická verejnosť môže dozvedieť o vesmírnom počasí informácie, ktoré boli pre ňu doteraz neprístupné. Americká vláda začiatkom roka 2017 odtajnila nespracované satelitné dáta. Prístup k nim mala dovtedy iba armáda.

Dozor má aj meteorologická družica

Bývalý americký prezident Barack Obama tento krok zdôvodnil tým, že rozličné kozmické udalosti môžu spôsobiť planetárnu katastrofu a informovať o nich verejnosť by malo byť prioritou.

Solárne erupcie napríklad môžu výrazne ovplyvniť bezpečnosť na Zemi. Dokážu spôsobiť nemalé problémy v leteckej doprave, zasiahnuť navigačné aj komunikačné systémy či dokonca znefunkčniť bankomatové karty a rôzne čipy.

Koncom roka 2017 vypustili USA do vesmíru aj prevratný meteorologický satelit JPSS (Joint Polar Satellite System – 1). Okolo Zeme obletí 14-krát za deň a pohybuje sa v smere od pólu k pólu.
 

Keď búrka zakryje štvrtinu planéty

Nový satelit výrazne pomôže monitorovať počasie na našej planéte a vytvoriť aj dlhodobejšie predpovede. Avšak mimo Zeme panujú nevídané meteorologické podmienky. Pred pár dňami sa o tom presvedčil aj rover Opportunity, uvádza sa v správe NASA. Na planéte Mars ho zasiahla búrka a vedci sa doteraz snažia zistiť, či to marsovské vozidlo prežilo bez ujmy.
 

Séria obrázkov, ktoré zachytávajú pohľad z planéty Mars smerom k Slnku počas postupujúcej prachovej búrky.

Foto: NASA

Živel prvýkrát zaznamenali 30. mája a dnes o ňom hovoria ako o jednej z najsilnejších prachových búrok, ktorú pozorovali na Červenej planéte. Môžu sa vyskytnúť počas všetkých ročných období a dokonca sa rozrásť z výsostne regionálnych na celoplanetárne.

Súčasná búrka pokrýva okolo 35 miliónov kilometrov štvorcových, čo je približne štvrtina povrchu planéty. Objavujú sa každé tri až štyri marsovské roky (približne šesť až osem pozemských rokov) a môžu trvať týždne i mesiace. Posledná zúrila na planéte v roku 2007.
 

Najveternejšia planéta v slnečnej sústave

Kým na Zemi existujú dve hlavné tryskové prúdenia (jet streams) na každej pologuli, na planéte Jupiter ich vedci spozorovali vyše tridsať. Ide o veterné systémy, ktoré rozvádzajú teplo smerom od rovníku k pólom, aby došlo k vyrovnaniu teplotných rozdielov.

Na piatej planéte od Slnka sa tieto prúdenia pohybujú v opačných smeroch a majú dokonca rozličnú farbu, preto ich môžeme jasne rozlíšiť. „Uháňajú“ síce rýchlosťou až 500 km/h, ale ani tak sa nevyrovnajú vetrom, ktoré vládnu na planéte Neptún, vysvetľujú vedci v dokumentárnom filme s názvom Tajomný vesmír.
 

Na nedatovanej kombosnímke z Hubblovho kozmického ďalekohľadu, ktorú poskytla NASA, je planéta Jupiter a obrovská červená škvrna v roku 2014 (vľavo), 1995 (hore vpravo), 2009 (uprostred vpravo), 2014 (vpravo dole). Najznámejšia črta planéty Jupiter - obrovská červená škvrna, ktorá je približne dvakrát väčšia ako Zem.

Foto: TASR - NASA

Po prvýkrát ich zachytila sonda Voyager 2 počas preletu okolo Neptúnu. Vedci uvádzajú, že sa pohybujú rýchlosťou vyššou ako 1 500 km/h. Iba na porovnanie – na Zemi vietor veje priemernou rýchlosťou okolo 50 km/h. Vedci si neuveriteľnú rýchlosť neptúnskych vetrov vysvetľujú tým, že na povrchu planéty nevzniká žiadne trenie, keďže ide o plynného obra.
 

Búrlivá Venuša

Hoci jej názov znie romanticky a nežne, vôbec tu neplatí princíp „nomen omen“. Venuša je nehostinnou a búrlivou planétou. „Je tak nepriateľská, že dokonca naše stroje, ktoré tam posielame, fungujú iba pár minút. Potom sa ich súčiastky úplne roztavia,“ uviedol astrofyzik Neil de Grasse Tyson.

Na južnom póle Venuše spozorovali astronómovia jeden z najzaujímavejších meteorologických javov – veľké dvojité tornádo. V priemere majú oba rotujúce "lieviky" stovky kilometrov.
 

Snímky zo sondy Cassini odhalili metánové dažde v rovníkových oblastiach Saturnovho mesiaca Titan. V časopise Science to oznámil štrnásťčlenný tím amerických vedcov na čele s Elizabeth Turtleovou (štát Maryland, USA). Vďaka sonde Cassini vedci prvý raz získali takmer v reálnom čase dôkazy dažďa, ktorým nasiakol povrch Titanu v nízkych planétografických šírkach.

Foto: TASR - NASA

 

Dažde, v ktorých by ste nechceli tancovať

Jeden zo Saturnových mesiacov pokrývajú moria podobne ako na Zemi. Kúpanie sa v nich vám ale neodporúčame. Tvorí ich tekutý metán. Ak na Titáne dôjde ku kondenzácii, na povrch planéty dopadá dážď olejovitej konzistencie a navyše s teplotou mínus 300 stupňov Celzia.

Ešte extrémnejšie dažde sú na Venuši. V atmosfére planéty je nahromadené enormné množstvo oxidu uhličitého, čo vytvára nepredstaviteľný skleníkový efekt. Ak na Zemi hovoríme o kyslých dažďoch, tak na Venuši ide doslova o kyselinové.

A tak, keď opäť nad našou krajinou bude vyčíňať počasie a s obavami sa zadívate na tmavú oblohu, spomeňte si, že existujú miesta, kde vás aj mrholenie môže pripraviť o život.