Extrémne násilie na školách ťažko spracuje dieťa aj dospelý, trauma môže spustiť rôzne reakcie

Tagy: Útok na základnej škole vo Vrútkach

13.6.2020 (Webnoviny.sk) - Extrémne násilie voči učiteľom či žiakom je neočakávaným stresorom, nad ktorým nemá dieťa ani dospelý kontrolu či naučené vzorce správania.


Pre agentúru SITA to v súvislosti s útokom vo Vrútkach zo štvrtka 11. júna uviedla psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Od strachu až po hnev

Takáto situácia totiž môže byť spúšťačom rôznych reakcií, a to od strachu a bezmocnosti, až po hnev či paradoxné prejavy.

Hoci sa reakcie traumatizovaných ľudí často môžu zvonku javiť ako nelogické, či dokonca „bláznivé“, ide pritom o normálne správanie.


Smiková dodala, že deti po prežití takejto udalosti potrebujú byť v bezpečnom a známom prostredí s ľuďmi, ktorých poznajú a veria im.

Smiková poznamenala, že uvedená udalosť vážne narušila predpoklad, že škola je za normálnych okolností miestom, kde je zaistené fyzické bezpečie. Extrémne násilie namierené voči učiteľom a žiakom je totiž stresorom, ktorý je neočakávaný.

Reakcie sú prirodzené a normálne

Dieťa ani dospelý nemá nad ním kontrolu či vybudované naučené vzorce správania, ktoré by mu v tej chvíli pomohli situáciu zvládnuť.

Ako ďalej psychologička dodala, takáto situácia môže byť spúšťačom strachu, bezmocnosti, paralyzovaného správania alebo, naopak, hnevu, agresie, plaču či paradoxných reakcií.

„Reakcie traumatizovaných ľudí sa môžu zvonku javiť nelogické, nezmyselné alebo dokonca bláznivé. V skutočnosti sú ich reakcie prirodzenou a normálnou odpoveďou na ‚nenormálne skúsenosti‘. Keď ide o ohrozenie života, organizmus zapne špeciálne mechanizmy, ktoré umožnia prežitie,“ vysvetlila.

Uviedla, že po uplynutí nebezpečenstva nie sú dané mechanizmy funkčné, avšak pri traume to organizmus nemusí rozpoznať a funguje v stave ohrozenia ďalej.

Trpezlivosť a sledovanie reakcií

Tým sa vyčerpávajú jeho energetické rezervy a zároveň sa jeho reakcie v každodenných situáciách potom javia ako neprimerané. Často je tak podľa Smikovej potrebná práve odborná psychoterapeutická pomoc.

Podľa psychologičky deti po traumatizujúcej udalosti potrebujú byť s ľuďmi, ktorých poznajú a dôverujú im, v bezpečnom a známom prostredí.

Je v poriadku, ak vidia, že aj rodič je situáciou znepokojený, no stále by mal byť napriek tomu schopný dieťa počúvať, trpezlivo a opakovane sledovať jeho reakcie, a tiež to, čo mu chce alebo nechce oznámiť.

V prípade potreby by si mal rodič overiť u odborníka, či správanie jeho dieťaťa vykazuje známky nezvládnutého stresu a potrebuje akútnu, respektíve následnú odbornú pomoc.

Pomôcť môže aj blízky človek

Podľa psychologičky by mal podporu poskytovať ten z rodičov, ktorý dokáže byť sám oporou, prípadne to môže byť aj starý rodič či blízky člen domácnosti.

Ako ďalej vysvetlila Smiková, krízová intervencia poskytovaná špeciálne vyškoleným tímom je účinným nástrojom psychosociálnej podpory. Doplnila, že ide o krátkodobý zásah v akútnej fáze, smerujúci k podpore znovunadobudnutia schopnosti konať.

„Krízová intervencia nemá schopnosť odstrániť všetky negatívne následky udalosti a ani to nie je jej cieľom. Od počiatku sa zameriava na zmiernenie negatívnych dopadov na budúci život osôb, ktorým je poskytovaná,“ vysvetlila.

Zdôraznila, že ide iba o dočasné riešenie, kým plnohodnotná psychologická a sociálna starostlivosť ešte nie je z rôznych dôvodov možná.

Horšie je zatajovanie tragédie

Ak by sa deti o tragédii dozvedeli, rodičia by im jej okolnosti mali vysvetliť primeraným spôsobom ich veku. Informácie by mali dávkovať a zároveň si overovať, ako ich dieťa pochopilo.

Dieťaťu by mali dať aj priestor na jeho vlastné otázky. Trúchlenie je podľa Smikovej normálna, zdravá a predvídateľná reakcia na stratu.

„Rozprávanie o smrti nie je ľahká téma, ale ešte horšie je správať sa pred dieťaťom tajomne, hovoriť mu, že to nie je téma ‚pre deti‘ a podobne,“ ozrejmila. Rozprávanie sa s deťmi je podľa nej najliečivejšou aktivitou.

Rodičia by mali mať podľa Smikovej na pamäti, že je normálne aj plakať. Dobré je tiež dodržiavať pravidelnú dennú rutinu a organizovať deťom čas.

Rodič najlepšie pozná svoje dieťa

Ako ďalej doplnila, niektorým deťom pomáha písanie či kreslenie, modlenie sa, hra na hudobnom nástroji, športovanie či počúvanie hudby.

„Každý rodič najlepšie pozná svoje dieťa a mal by citlivo a empaticky vnímať jeho pocity, potreby a otázky,“ uzavrela.

Na Spojenej škole na Ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach usmrtil vo štvrtok 11. júna 22-ročný Martinčan zástupcu školy a zranil ďalšie tri osoby. Pri zásahu, po ktorom prišiel útočník o život, boli zranení aj dvaja policajti.

Tí boli aj s ranenou riaditeľkou školy a dvomi žiakmi prevezení do martinskej nemocnice, všetci sú mimo ohrozenia života. Motív útoku nateraz nie je známy.


Zdroj: Webnoviny.sk - Extrémne násilie na školách ťažko spracuje dieťa aj dospelý, trauma môže spustiť rôzne reakcie © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: Útok na základnej škole vo Vrútkach