Extrémistický čin sa posúdi ako subjektívny motív, uviedol Harabin
Extrémistický motív by sa mal od februára budúceho roka preskúmavať tak ako napríklad motív vraždy, výtržníctva či podvodu. Pre agentúru SITA to dnes po výjazdovom rokovaní vlády v Komárne ...
BRATISLAVA 19. novembra (WEBNOVINY) - Extrémistický motív by sa mal od februára budúceho roka preskúmavať tak ako napríklad motív vraždy, výtržníctva či podvodu. Pre agentúru SITA to dnes po výjazdovom rokovaní vlády v Komárne povedal minister spravodlivosti Štefan Harabin. "Na základe toho sa definuje subjektívna stránka činu," vysvetlil minister. Vláda dnes schválila novelu Trestného zákona, ktorá bude riešiť skutky súvisiace s extrémizmom a určovať za ne tresty.
Podľa Harabina práve preto boli smiešne argumenty mimovládnych organizácií, ktoré tvrdili, že na základe tejto právnej úpravy bude stíhateľný aj ten, kto je napr. zberateľom predmetov s nacistickou symbolikou. "To je totálna hlúposť. To len hlupáci môžu povedať. Pri každom trestnom čine treba preskúmať motív," zhodnotil protesty zástupcov mimovládnych organizácií Harabin. Podľa neho MVO "stratili agendu na ďalších šesť rokov a strácajú peniaze na činnosť a preto o tom hovoria. Z jeho pohľadu práve prijatá úprava Trestného zákona, ktorá sprísňuje už existujúce tresty a zaviedla nové skutkové podstaty, túto agendu mimovládkam vzala. "Sprísnili sa aj sadzby pre popieračov, spochybňovačov holokaustu, v dolnej sadzbe na jeden rok," povedal Harabin. Novela tiež definuje extrémizmus, extrémistickú skupinu, extrémistický materiál, rozširuje skutkovú podstatu výtržníctva a násilia voči skupine.
Pokiaľ ide o propagáciu hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd občanov, tam MS SR definovalo tie okolnosti, ktoré podmieňujú zvýšenie trestnej stíhateľnosti. "To isté sa viaže aj k trestnému činu násilia proti skupine obyvateľstva a trestnému činu výtržníctva," povedal Harabin. Šéf rezortu spravodlivosti nevylučuje ani trestné stíhanie ľudí, ktorí tetujú, keď vytvoria niekomu na želanie tetovanie s extrémistickým motívom. "Nie je to vylúčené, ale aj tu by sa mala posúdiť subjektívna stránka motívu," uviedol. Pri posudzovaní takéhoto konania by bolo potrebné zistiť, či ten, kto tetoval, vedel, že to bude slúžiť na propagovanie na verejnosti alebo to robil s tým, že pôjde o neodhaliteľnú súkromnú vec. "To posúdi vyšetrovanie," zakončil Harabin. Podľa neho však netreba robiť strašiaka pre ľudí, ktorí nemajú sklony propagovať nacizmus, fašizmus či popieranie holokaustu.
SITA