Experti vidia osud New Orleansu v čiernom

  Navyše sa scvrkáva delta Missisippi, ktorá chráni mesto pred morom, hovoria experti.
Spočiatku sa hurikán Katrina obrátil kúsok pred New Orleansom, takže škody boli menšie, ako sa očakávalo. Avšak zakrátko povolila na 60-metrovom úseku hrádza jazera Pontchartrain a jeho vody odvtedy prúdia do mesta. Už 80 % jeho plochy je zaplavených a v niektorých štvrtiach je až šesť metrov vody. Nie je ani isté, či sa podarí do mesiaca všetku vodu vypumpovať. A keby aj, čo zostane z budov v meste, nebude zrejme možné zachrániť. Drevené stavby rýchlo nasiaknu vodou, povedal nemeckému týždenníku Der Spiegel Michael Gronau z technickej záchrannej služby v Kieli. Aj masívnejšie stavby sa rozpustia vo vode, stanú sa pórovitými a rozmočená pôda im naruší statiku.
„Na vysušenie obytnej plochy 100 štvorcových metrov technickými zariadeniami v tehlovom dome treba štyri až šesť týždňov. New Orleans je však veľkomestro s tisícmi budov. Nedokážem si predstaviť, že sa to podarí,“ povedala Heike Böhmerová zo stavebného výskumného ústavu v Hannoveri.
Za mimoriadne vysoké ohrozenie New Orleansu hurikánmi sú podľa vedcov zodpovední ľudia. Vybagrovali rieky, postavili hrádze a vysušili močiare, ktoré dokážu zmierniť záplavovú vlnu. Výstavba hrádzí na Missisippi spôsobila, že sa vodou prinášané sedimenty nemôžu ukladať, takže krajina čoraz rýchlejšie klesá. Koncom roka 1998 predložili geológovia 14-miliardový projekt Coast 2050 na záchranu regióna. Bez ďalších ľudských zásahov by mohla ochranná delta Missisippi zmiznúť do roku 2090, varujú vedci. Otázkou, či sa vyplatí obnoviť mesto na pôvodnom mieste, sa budú musieť v priebehu nasledujúcich týždňov zaoberať politici, ekonómovia a vedci.
(apl, Spiegel)