|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 16.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Agnesa
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. apríla 2011
Eurozóna nepotrebuje fiškálnu úniu, mieni Mikloš
Eurozóna sa dá udržať aj bez politickej a fiškálnej únie. Myslí si to minister financií Ivan Mikloš, ktorý to vyhlásil na stredajšej konferencii o budúcnosti eurozóny na Ekonomickej ...
Zdieľať
Foto: SITA/APBRATISLAVA 13. apríla (WEBNOVINY) - Eurozóna sa dá udržať aj bez politickej a fiškálnej únie. Myslí si to minister financií Ivan Mikloš, ktorý to vyhlásil na stredajšej konferencii o budúcnosti eurozóny na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Opačný názor má bývalý štátny tajomník rezortu financií a podpredseda opozičného Smeru-SD Peter Kažimír. "Európa ako taká je odsúdená na viac spolupráce. Ja som presvedčený, že to tam smeruje a vo vzduchu visí len otázka, kto sa bude viac integrovať. Či celá Európska únia alebo len skupina štátov," povedal.
Istá miera vyššej koordinácie je však potrebná aj podľa Mikloša, napríklad pri sprísňovaní pravidiel hospodárskej a fiškálnej politiky. Sprísňovanie kritérií priniesli aj uplynulé mesiace, čo vyplynulo najmä z dlhovej krízy rozširujúcej sa v rámci eurozóny. Podľa Mikloša mohli byť aj tvrdšie, lenže pôvodný návrh komisie sa napokon v politických rokovaniach zmäkčil. "Ale napriek tomu, ten stav oproti tomu, ako to bolo v minulosti, je výrazným posunom z hľadiska vytvárania tlaku a nástrojov na to, aby nedochádzalo k nezodpovednej politike, či už z hľadiska skrytého alebo otvoreného zadlžovania alebo nerobenia potrebných reforiem," tvrdí Mikloš.
"Pomoc Grécku bol omyl"
Minister financií pritom naďalej zastáva názor, že zachraňovať Grécko bolo chybou. Ak by bolo na ňom, pripustil by reštrukturalizáciu aj za cenu vyvolania hrozby pádu niektorých bánk. "Ja si stále myslím, že by to bolo lepšie, spravodlivejšie a normálnejšie, pretože by to nepodporovalo morálny hazard. Áno, krajiny by museli zachraňovať banky, ale nemecká vláda za peniaze nemeckých daňových poplatníkov by zachraňovala nemecké banky, zároveň by tá záchrana bánk znamenala vyvlastnenie doterajších vlastníkov. Teda zaplatili by za to, že riskovali, keď požičiavali krajinám, ktoré sa ukázali byť insolventné," povedal Mikloš.
Novými opatreniami, akým má byť aj nový euroval, sa však podľa Mikloša eurozóna posúva do stavu, ktorý by mohol znamenať jej udržateľnosť do budúcnosti. "Postupne sa dostávame k tomu, myslím si, že sa prichádza s riešeniami, ktoré sú štandardnejšie a ktoré, ak budú fungovať, tak môžu znamenať, že eurozóna po tom, ako vyjde z tejto krízy, môže fungovať aj do budúcna," dodal minister financií.
Opačný názor má bývalý štátny tajomník rezortu financií a podpredseda opozičného Smeru-SD Peter Kažimír. "Európa ako taká je odsúdená na viac spolupráce. Ja som presvedčený, že to tam smeruje a vo vzduchu visí len otázka, kto sa bude viac integrovať. Či celá Európska únia alebo len skupina štátov," povedal.
Istá miera vyššej koordinácie je však potrebná aj podľa Mikloša, napríklad pri sprísňovaní pravidiel hospodárskej a fiškálnej politiky. Sprísňovanie kritérií priniesli aj uplynulé mesiace, čo vyplynulo najmä z dlhovej krízy rozširujúcej sa v rámci eurozóny. Podľa Mikloša mohli byť aj tvrdšie, lenže pôvodný návrh komisie sa napokon v politických rokovaniach zmäkčil. "Ale napriek tomu, ten stav oproti tomu, ako to bolo v minulosti, je výrazným posunom z hľadiska vytvárania tlaku a nástrojov na to, aby nedochádzalo k nezodpovednej politike, či už z hľadiska skrytého alebo otvoreného zadlžovania alebo nerobenia potrebných reforiem," tvrdí Mikloš.
"Pomoc Grécku bol omyl"
Minister financií pritom naďalej zastáva názor, že zachraňovať Grécko bolo chybou. Ak by bolo na ňom, pripustil by reštrukturalizáciu aj za cenu vyvolania hrozby pádu niektorých bánk. "Ja si stále myslím, že by to bolo lepšie, spravodlivejšie a normálnejšie, pretože by to nepodporovalo morálny hazard. Áno, krajiny by museli zachraňovať banky, ale nemecká vláda za peniaze nemeckých daňových poplatníkov by zachraňovala nemecké banky, zároveň by tá záchrana bánk znamenala vyvlastnenie doterajších vlastníkov. Teda zaplatili by za to, že riskovali, keď požičiavali krajinám, ktoré sa ukázali byť insolventné," povedal Mikloš.
Novými opatreniami, akým má byť aj nový euroval, sa však podľa Mikloša eurozóna posúva do stavu, ktorý by mohol znamenať jej udržateľnosť do budúcnosti. "Postupne sa dostávame k tomu, myslím si, že sa prichádza s riešeniami, ktoré sú štandardnejšie a ktoré, ak budú fungovať, tak môžu znamenať, že eurozóna po tom, ako vyjde z tejto krízy, môže fungovať aj do budúcna," dodal minister financií.