Európsky súd žiada vyjadrenie vlády k sťažnosti mafiána

BRATISLAVA 16. júla (WEBNOVINY) - Európsky súd pre ľudské práva vyzval slovenskú vládu, aby sa do 20. septembra vyjadrila k staršej sťažnosti doživotne odsúdeného bossa banskobystrickej zločineckej skupiny Mikuláša Černáka.


Sťažnosť súvisí s právnymi úkonmi po jeho vydaní z Českej republiky. Agentúre SITA poskytol informáciu Černákov obhajca Ján Gereg.

"Považujem to za veľmi vážny krok zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva," uviedol advokát Gereg.

Sťažnosť na ľudskoprávny súd podal Černák potom, ako s ním robili na Slovensku právne úkony v prípadoch nových obvinení po vydaní z Českej republiky v roku 2003 na odpykanie zvyšku trestu.


Vydaný z Česka na zvyšok trestu

Do domoviny ho totiž pražský súd vydal len na to, aby si odsedel zákonom stanovenú časť zvyšku trestu za vydieranie podnikateľa Vladimíra Rybárika a dnes už nebohého Mariána Karcela a trestné činy ekonomického charakteru.

Za tie dostal osem a pol roka basy, ale po necelých piatich rokoch ho súdy podmienečne prepustili na slobodu.

Vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic podal sťažnosť, že v Černákovom prípade mohlo dôjsť k podmienečnému prepusteniu až po odpykaní dvoch tretín trestu, lebo bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin.

Najvyšší súd pôvodný verdikt nižších súdov o podmienečnom prepustení zrušil. Došlo k vydaniu zatykača, na základe ktorého 5. apríla 2003 chytili Černáka v Prahe. Po jeho návrate na Slovensko bol obvinený v ďalších prípadoch.


Nedodržaná zásada špeciality

Slovenské orgány síce požiadali pražský súd o dodatočný súhlas s takýmto stíhaním. Černák však namietal úkony, ktoré sa udiali v medziobdobí do získania súhlasu českej strany.

Podľa Gerega sa teraz ESĽP pýta, prečo nebola dodržaná zásada špeciality. Tá stanovuje, že obvineného alebo obžalovaného nemožno stíhať za iné skutky z minulosti, než tie, pre ktoré ho cudzí štát vydal.

Černákovi v septembri 2010 potvrdil prešovský krajský súd doživotný trest za viacero skutkov.

Uznali ho vinným zo zabitia údajného policajného informátora Jozefa Filipa, ktorého 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke strelil do krku a nechal zahrabať v lese.

Černák sa k účasti na tejto vražde priznal, odmietal však priamu zodpovednosť. Súd všetky ostatné prípady posúdil ako trestný čin vraždy vo forme spolupáchateľstva. Dňa 2. decembra 1994 sa obeťou podsvetia stal Jozef Štefan, ktorého Černák strelil krátkou guľovou zbraňou do nohy a nechal ho uhorieť v aute.


Smrť neželaného svedka

K tretej vražde došlo 5. februára 1997 v Černákovej kancelárii, kde zomrel neželaný svedok Pavol Lenhart. Černák sa zúčastnil aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia Milana Siposa a Emila Potáscha, ktorých telá videli svedkovia 15. marca 1997 vynášať z firmy Security 3 zabalené v kobercoch.

V popradskom hoteli Gerlach 25. marca 1997 Černák pichol viackrát nožom bývalého policajta Gustáva Slivenského. Následne policajtovi jeho ľudia odrezali hlavu a vystavili ju na výstrahu na kapotu auta v Poprade. Zvyšnú časť tela zapálili v lesnom poraste pri Vernári.

Podnikateľa Mariána Karcela zavraždil 27. júna 2000 Branislav Adamčo, ktorý je pre tento skutok právoplatne odsúdený, vraždu si objednal z väzenia Černák.

V priebehu hlavného pojednávania vo februári 2009 pribudla na Mikuláša Č. ďalšia obžaloba za trestný čin vraždy Miroslava Vlčka, prípad bol pridelený na osobitné konanie Okresnému súdu v Prešove.