|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. novembra 2012
Európski mliekári idú do boja, dostávajú viac než slovenskí
Európski producenti kravského mlieka pripravujú v Bruseli na 26. novembra protestné zhromaždenie. Výrobcovia mlieka chcú protestom poukázať na neúnosnú situáciu v sektore. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 22. novembra (WEBNOVINY) - Európski producenti kravského mlieka pripravujú v Bruseli na 26. novembra protestné zhromaždenie. Výrobcovia mlieka chcú protestom poukázať na neúnosnú situáciu v sektore.
"Napriek tomu, že producenti mlieka v západnej Európe predávajú surovinu o 1-3 centy za kilogram drahšie a môžu sa oprieť o vyššie štátne podpory zhruba o 3 až 8 centov na kilogram ako u nás, ani to im nestačí na vykrytie nákladov a rozhodli sa pre zorganizovanie verejných protestov," uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík, s tým, že aj oni podporujú tento protest.
Zo straty do straty
Priemerná nákupná cena za kilogram mlieka bola na Slovensku za posledných 10 mesiacov 28,97 centu, hoci výrobné náklady na rovnaké množstvo predstavujú podľa Semančíka 36 až 39 centov.
"Na každom kilograme teda naši výrobcovia stratia zhruba 8 centov, čo znamená, že pri predpokladanej ročnej produkcii asi 860 miliónov kilogramov mlieka dosiahne celková strata tohto sektora zrejme viac ako 68 miliónov eur," konštatoval Semančík.
Aj keď platby na dojnicu a úhrady služieb zo štátneho podniku Plemenárske služby ju čiastočne pomôžu zmierniť, SPPK predpokladá, že to zďaleka nebude stačiť na to, aby sa farmári dostali z červených čísel.
"Upozorňovali sme na to aj pri príprave návrhu budúcoročného rozpočtu, ktorý zatiaľ neobsahuje žiadne zdroje na takzvanú prechodnú štátnu pomoc, z ktorej by bolo možné poskytnúť podpory pre chovateľov hospodárskych zvierat," dodal Semančík.
Podľa neho bude SPPK pri definitívnom schvaľovaní rozpočtu v parlamente požadovať vyčlenenie finančných prostriedkov na tieto účely a nevzdá sa ani v prípade, ak poslanci prijmú rozpočet v podobe, akú navrhuje vláda. "Potom budeme nútení žiadať dodatočné podpory, aby sektor, ktorý momentálne predstavuje jeden z kľúčových pilierov agrárnej zamestnanosti, ďalej neupadal," povedal Semančík.
Únie ide zrušiť kvóty
Za najväčšie problémy, ktoré trápia slovenských prvovýrobcov mlieka označil nevyrovnané zmluvné vzťahy, náročné, nestabilné a rýchlo sa meniace výrobné prostredie, rastúce ceny vstupov a výrazne nižšie podpory v porovnaní so starými členskými krajinami Európskej únie (EÚ).
Za veľké riziko pre producentov mlieka v nových členských krajinách EÚ, považuje SPPK aj zrušenie mliečnych kvót, ktoré únia plánuje na rok 2015.
Poľnohospodári sa v tomto prípade odvolávajú na viaceré štúdie, ktoré naznačujú, že tento krok môže mať za následok pokles výroby mlieka v strednej a východnej Európe aj o 20 %.
"Preto sme za zachovanie kvótového režimu aj v ďalšom období. Bez ohľadu na to, poľnohospodárov sústavne nabádame, aby sa združovali do odbytových organizácií a upevňovali svoje trhové pozície, pretože inak nebudú rovnocennými partnermi pre svojich obchodných partnerov, ktorí sa neustále koncentrujú," povedal Semančík.
Podľa najnovšej legislatívy môžu na území SR vzniknúť len tri odbytové združenia, ktoré by podľa Semančíka určite mali silnú pozíciu, keby naozaj vznikli. "Prínosom sú aj tie súčasné, avšak pôsobia zväčša len na regionálnom základe a sami cítime, že by sa mali rozširovať," uzavrel Semančík.
"Napriek tomu, že producenti mlieka v západnej Európe predávajú surovinu o 1-3 centy za kilogram drahšie a môžu sa oprieť o vyššie štátne podpory zhruba o 3 až 8 centov na kilogram ako u nás, ani to im nestačí na vykrytie nákladov a rozhodli sa pre zorganizovanie verejných protestov," uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík, s tým, že aj oni podporujú tento protest.
Zo straty do straty
Priemerná nákupná cena za kilogram mlieka bola na Slovensku za posledných 10 mesiacov 28,97 centu, hoci výrobné náklady na rovnaké množstvo predstavujú podľa Semančíka 36 až 39 centov.
"Na každom kilograme teda naši výrobcovia stratia zhruba 8 centov, čo znamená, že pri predpokladanej ročnej produkcii asi 860 miliónov kilogramov mlieka dosiahne celková strata tohto sektora zrejme viac ako 68 miliónov eur," konštatoval Semančík.
Aj keď platby na dojnicu a úhrady služieb zo štátneho podniku Plemenárske služby ju čiastočne pomôžu zmierniť, SPPK predpokladá, že to zďaleka nebude stačiť na to, aby sa farmári dostali z červených čísel.
"Upozorňovali sme na to aj pri príprave návrhu budúcoročného rozpočtu, ktorý zatiaľ neobsahuje žiadne zdroje na takzvanú prechodnú štátnu pomoc, z ktorej by bolo možné poskytnúť podpory pre chovateľov hospodárskych zvierat," dodal Semančík.
Podľa neho bude SPPK pri definitívnom schvaľovaní rozpočtu v parlamente požadovať vyčlenenie finančných prostriedkov na tieto účely a nevzdá sa ani v prípade, ak poslanci prijmú rozpočet v podobe, akú navrhuje vláda. "Potom budeme nútení žiadať dodatočné podpory, aby sektor, ktorý momentálne predstavuje jeden z kľúčových pilierov agrárnej zamestnanosti, ďalej neupadal," povedal Semančík.
Únie ide zrušiť kvóty
Za najväčšie problémy, ktoré trápia slovenských prvovýrobcov mlieka označil nevyrovnané zmluvné vzťahy, náročné, nestabilné a rýchlo sa meniace výrobné prostredie, rastúce ceny vstupov a výrazne nižšie podpory v porovnaní so starými členskými krajinami Európskej únie (EÚ).
Za veľké riziko pre producentov mlieka v nových členských krajinách EÚ, považuje SPPK aj zrušenie mliečnych kvót, ktoré únia plánuje na rok 2015.
Poľnohospodári sa v tomto prípade odvolávajú na viaceré štúdie, ktoré naznačujú, že tento krok môže mať za následok pokles výroby mlieka v strednej a východnej Európe aj o 20 %.
"Preto sme za zachovanie kvótového režimu aj v ďalšom období. Bez ohľadu na to, poľnohospodárov sústavne nabádame, aby sa združovali do odbytových organizácií a upevňovali svoje trhové pozície, pretože inak nebudú rovnocennými partnermi pre svojich obchodných partnerov, ktorí sa neustále koncentrujú," povedal Semančík.
Podľa najnovšej legislatívy môžu na území SR vzniknúť len tri odbytové združenia, ktoré by podľa Semančíka určite mali silnú pozíciu, keby naozaj vznikli. "Prínosom sú aj tie súčasné, avšak pôsobia zväčša len na regionálnom základe a sami cítime, že by sa mali rozširovať," uzavrel Semančík.