Európski ministri rokovali o Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Bratislava/Luxemburg 18. júna (TASR) – Balík reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (CAP) po roku 2020, to bola hlavná téma, ktorou sa v utorok zaoberala na svojom zasadnutí Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov. Pre Slovensko ostávajú prioritou externá konvergencia, viazaná podpora, stropovanie platieb a zvýšenie prostriedkov na rozvoj vidieka. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.


"Nízky podiel slovenských potravín na pultoch obchodov, nerovnomerné nastavenie európskych agrodotácií či nedostatočná konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov - všetky tieto problémy majú okrem iného jedného spoločného menovateľa, a tým je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie. Aj preto venujeme tejto téme do budúcnosti mimoriadnu pozornosť," uviedla po rokovaní európskych agroministrov Gabriela Matečná (SNS), podpredsedníčka vlády a šéfka MPRV SR.

Hlavnou témou júnového rokovania v Luxemburgu bol balík reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020. Správu o pokroku vypracovalo končiace rumunské predsedníctvo. Podľa vyjadrenia Matečnej prišlo k posunu v riešení viacerých technických otázok. "Otvorených naďalej zostáva niekoľko kľúčových otázok, a to technických, politických aj finančných. Na posun v diskusii je potrebné doriešiť prvky súvisiace s viacročným finančným rámcom, pretože bez rozpočtu je zložité pristúpiť k zásadným rozhodnutiam," upozornila agroministerka. Podotkla, že pre Slovensko je dôležité aj zvýšenie rozpočtu na rozvoj vidieka.

Z pohľadu Slovenskej republiky je nevyhnutné pokračovať najmä v rokovaniach o podobe externej konvergencie. "Urýchlenú externú konvergenciu priamych platieb ako jednu z našich najvyšších politických priorít považujeme za základný predpoklad efektívnej a spravodlivej politiky. Bez toho nie je možné napĺňať princíp rovnosti jednotného trhu EÚ. Súčasná úroveň priamych platieb v rámci EÚ znevýhodňuje všetky členské štáty s výškou priamych platieb na hektár pod úrovňou priemeru EÚ. Nižšia úroveň priamych platieb na Slovensku má negatívny dosah na všetky typy slovenských fariem vrátane malých a stredných. Kým v roku 2014 Slovensko dosahovalo 77 % priemeru EÚ, v roku 2027 sa očakáva, že priame platby na hektár dosiahnu iba 82 %. Takéto tempo externej konvergencie priamych platieb je z nášho pohľadu veľmi pomalé a neakceptovateľné. Pomáha zachovávať status quo, ktoré je nevyhovujúce pre dosť veľkú skupinu členských štátov EÚ vrátane Slovenska," uviedla Matečná vo svojom vystúpení.

Ministerka zdôraznila, že nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie spravodlivej politiky EÚ je potreba flexibilného nastavenia v otázke stropovania. "Vzhľadom na rôznorodú veľkostnú štruktúru poľnohospodárskych podnikov naprieč EÚ je nevyhnutné zabezpečiť primeranú podporu pre všetky typy fariem. Máme ten názor, že parametre stropovania by sa mali stanoviť na národnej úrovni, a to na základe uplatnenia princípu subsidiarity," povedala.

Dôležitým prvkom je pre Slovensko aj nastavenie viazanej podpory. "Na základe našich skúseností z posledných rokov sa ukázalo, že viazaná podpora je vhodným a efektívnym nástrojom na podporu vybraných odvetví. Slovenská republika preto navrhuje zvýšenie finančných alokácií, ktoré pomáhajú stabilizovať špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu," doplnila.

Podľa slovenskej ministerky by sme sa v nasledujúcom období mali snažiť o dosiahnutie potrebných kompromisov. Matečná vyzvala Európsku komisiu na predloženie návrhu prechodného nariadenia, pretože reálne hrozí, že nový model nebude implementovaný načas. "Naši poľnohospodári by tým nemali trpieť, a preto je potrebné poskytnúť im jasné podmienky získavania podpory aj v čase prechodu na nový systém," uzavrela Matečná.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR