Európska vesmírna agentúra začína byť čoraz ambicióznejšia

BRATISLAVA 1. marec (WEBNOVINY) - Ako mladý vedec podporoval David Southwood v 80. rokoch neobvyklú ideu spoločnej americko-európskej vesmírnej misie letu na Titan, mesiac planéty Saturn. Podporoval tiež návrh, aby Európania skonštruovali vlastný pristávací modul.

"V roku 1982 to bol vtip. Moji kolegovia - astronómovia, ktorí mali lepšiu predstavu ako míňať peniaze, sa ma pýtali: Prečo to chceš? Všetci vieme, že iba Američania dokážu pristávať na vesmírnych telesách," povedal Southwood, dnes vedúci vedecký pracovník Európskej vesmírnej agentúry ESA. Jeho predstava sa však stala realitou v roku 2005, keď európsku planetárnu sondu Huygens do sféry gravitačného vplyvu Saturnu priviezla americká materská sonda Cassini. V decembri roku 2004 sa sonda Huygens úspešne odpojila od sondy Cassini a 14. januára 2005 úspešne pristála na mesiaci Titan. Poslala späť obrázky cudzieho, chladného sveta s oranžovo-hnedou atmosférou a jazerami tekutého metánu. Počas jej pristávania slúžila sonda Cassini ako retranslačná stanica pre predávanie vedeckých a technických dát na Zem. Táto misia zároveň zatiaľ predstavuje pristátie na najvzdialenejšom vesmírnom telese od Zeme v histórii ľudstva.

Southwood, ktorý má v súčasnosti 61 rokov, plánuje vesmírne misie, ktoré raz dokončia dnešní mladí vedci Európskej agentúry. Tá získava s medziplanetárnymi letmi čoraz väčšie skúsenosti. Medzi tieto plány patrí vesmírna sonda Rosetta, ktorá v nedeľu urobila dôležitý oblet Marsu a mieri na vzdialenú kométu a sondy Mars Express a Venus Express, ktoré majú pristáť a zozbierať dáta na Marse a Venuši.

"Američania sú stále na špici. Do vedeckých misií investujú viac financií. Je však v našich kapacitách letieť s ľuďmi na mesiac, či vysielať vesmírne sondy kamkoľvek v solárnom systéme. Len preto, že Američania a Rusi začali lietať do kozmu prví neznamená, že musia byť tí jediní," povedal Southwood. Iróniou však je, že Európske vesmírne plavidlá musia byť sprevádzané americkými sondami. Dôvodom je, že solárne kolektory ESA nefungujú vo vzdialených miestach solárneho systému, pretože sú príliš vzdialené od Slnka. A tak sa musia spoliehať na americkú materskú sondu, ktorá generuje energiu z rádioaktívnych materiálov - čo je prvok, ktorý sa Európska agentúra zdráha osvojiť kvôli bezpečnostným a politickým otázkam.

SITA/AP