|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. novembra 2009
Európska únia vo štvrtok rozhodne o nových významných postoch
Európska únia vo štvrtok po dlhých týždňoch špekulácií rozhodne, kto obsadí post europrezidenta (predsedu Európskej rady) a kto sa stane vysokým zástupcom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej ...
Zdieľať
BRATISLAVA 18. novembra (WEBNOVINY) - Európska únia vo štvrtok po dlhých týždňoch špekulácií rozhodne, kto obsadí post europrezidenta (predsedu Európskej rady) a kto sa stane vysokým zástupcom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky 27-členného bloku. Stane sa tak na mimoriadnom summite lídrov členských krajín únie v Bruseli. Starý kontinent sa tak konečne dozvie, kto obsadí dva novovytvorené posty, o ktoré je veľký záujem. Svedčí o tom dlhý zoznam kandidátov, ktorý údajne celkovo obsahuje až 20 mien. Ako bude samotný proces výberu prebiehať známe nie je, rozhodnúť by však zrejme mala podpora silných štátov ako Nemecko či Francúzsko.
Švédsko, ktoré únii predsedá do konca roka, sa momentálne intenzívne snaží o čiastočné zúženie okruhu kandidátov na oba posty vytvorené ratifikovanou Lisabonskou zmluvou. Problém však zostáva nájsť takú dvojicu kandidátov, ktorá by reflektovala rozloženie síl medzi severom, juhom a východom Európy, medzi socialistami a konzervatívcami ako aj medzi mužmi a ženami.
Najväčším favoritom na funkciu predsedu Európskej rady voleného na dva a pol roka sa momentálne zdá byť belgický premiér Herman Van Rompuy. Veľká Británia sa však stále nevzdáva myšlienky získať tento post pre bývalého premiéra Spojeného kráľovstva Tonyho Blaira, ktorého podporuje aj taliansky premiér Silvio Berlusconi. Hovorí sa však aj o predsedovi holandskej vlády Janovi-Peterovi Balkenendem, luxemburskom premiérovi Jeanovi-Claudovi Junckerovi či lotyšskej exprezidentke Vaire Vikeovej-Freibergovej.
Predpokladá sa, že Blair sa nakoniec do najužšieho výberu nedostane. Európski lídri mu totiž vyčítajú neochotu Británie prijať euro či pripojiť sa k Schengenskej dohode. Negatívne je vnímané aj jeho spojenectvo s bývalým americkým prezidentom Georgeom W. Bushom. V súvislosti s prezidentom únie sa preto najčastejšie spomína meno belgického premiéra. V jeho prípade sa však objavili obavy o ďalší vývoj v politicky nestabilnom Belgicku. Do boja o kreslo, naopak, môže zasiahnuť Juncker, ktorého údajne podporí Nemecko. Ak sa tak stane, hlasovať za neho by malo Francúzsko, keďže Berlín a Paríž sa dohodli na podpore rovnakého kandidáta.
Najsilnejším kandidátom na post šéfa európskej diplomacie momentálne vyzerá byť bývalý taliansky minister zahraničných vecí Massimo d´Alema, za ktorého tvrdo lobuje jeho nástupca Franco Frattini. Cestu za získaním tejto funkcie mu môže uľahčiť odmietnutie funkcie zo strany britského šéfa diplomacie Davida Milibanda. Ten sa minulý týždeň vyjadril, že o tento post záujem nemá, keďže jeho miesto je v Londýne, a nie v Bruseli. D´Alemu tak zrejme môžu ohroziť už iba jeho švédsky rezortný kolega Carl Bildt, bývalá rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassniková či eurokomisár pre rozšírenie Olli Rehn.
Konečné rozhodnutia by mali byť známe vo štvrtok večer.
SITA
Švédsko, ktoré únii predsedá do konca roka, sa momentálne intenzívne snaží o čiastočné zúženie okruhu kandidátov na oba posty vytvorené ratifikovanou Lisabonskou zmluvou. Problém však zostáva nájsť takú dvojicu kandidátov, ktorá by reflektovala rozloženie síl medzi severom, juhom a východom Európy, medzi socialistami a konzervatívcami ako aj medzi mužmi a ženami.
Najväčším favoritom na funkciu predsedu Európskej rady voleného na dva a pol roka sa momentálne zdá byť belgický premiér Herman Van Rompuy. Veľká Británia sa však stále nevzdáva myšlienky získať tento post pre bývalého premiéra Spojeného kráľovstva Tonyho Blaira, ktorého podporuje aj taliansky premiér Silvio Berlusconi. Hovorí sa však aj o predsedovi holandskej vlády Janovi-Peterovi Balkenendem, luxemburskom premiérovi Jeanovi-Claudovi Junckerovi či lotyšskej exprezidentke Vaire Vikeovej-Freibergovej.
Predpokladá sa, že Blair sa nakoniec do najužšieho výberu nedostane. Európski lídri mu totiž vyčítajú neochotu Británie prijať euro či pripojiť sa k Schengenskej dohode. Negatívne je vnímané aj jeho spojenectvo s bývalým americkým prezidentom Georgeom W. Bushom. V súvislosti s prezidentom únie sa preto najčastejšie spomína meno belgického premiéra. V jeho prípade sa však objavili obavy o ďalší vývoj v politicky nestabilnom Belgicku. Do boja o kreslo, naopak, môže zasiahnuť Juncker, ktorého údajne podporí Nemecko. Ak sa tak stane, hlasovať za neho by malo Francúzsko, keďže Berlín a Paríž sa dohodli na podpore rovnakého kandidáta.
Najsilnejším kandidátom na post šéfa európskej diplomacie momentálne vyzerá byť bývalý taliansky minister zahraničných vecí Massimo d´Alema, za ktorého tvrdo lobuje jeho nástupca Franco Frattini. Cestu za získaním tejto funkcie mu môže uľahčiť odmietnutie funkcie zo strany britského šéfa diplomacie Davida Milibanda. Ten sa minulý týždeň vyjadril, že o tento post záujem nemá, keďže jeho miesto je v Londýne, a nie v Bruseli. D´Alemu tak zrejme môžu ohroziť už iba jeho švédsky rezortný kolega Carl Bildt, bývalá rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassniková či eurokomisár pre rozšírenie Olli Rehn.
Konečné rozhodnutia by mali byť známe vo štvrtok večer.
SITA