Európska rada s rozpačitým výsledkom

Na jednej strane sú celkom pozitívne prijaté záväzné ciele pre zníženie emisií skleníkových plynov o 20% a podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo výške 20% v roku 2020, na druhej strane však pripomíname, že skutočne realizovateľný potenciál OZE je oveľa vyšší než schválených 20%.

Zníženie emisií CO₂ o 20% oproti roku 1990 je pre západnú Európu možno zaujímavým cieľom, ale pre ochranu životného prostredia na Slovensku nevýznamnou dohodou, keďže Slovensko už tento cieľ splnilo prirodzenou likvidáciou ťažkého priemyslu z čias komunizmu. ZA MATKU ZEM by privítalo väčší tlak na Vládu SR ohľadne znižovania skleníkových emisií. Doteraz prakticky jediné čo nová Vláda SR podnikla bola historicky prvá žaloba na Európsku komisiu kvôli kvótam produkcie CO₂, pod gesciou Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). MŽP SR viac vystupuje ako obhajca znečisťovateľov životného prostredia ako ministerstvo, ktoré má chrániť prírodu.

Cieľ 20% z OZE v roku 2020 sa pre mnohých slovenských politikov zdá ako nereálny cieľ, čo naznačuje smerovanie politiky väčšiny strán. „Nereálny cieľ je to iba v prípade, že vládnuce politické subjekty majú iba minimálny záujem o rozvoj alternatívnych zdrojov.“, povedal Pavol Široký, koordinátor Programu Energia, o.z. ZA MATKU ZEM. „Podľa našej organizácie mohlo Slovensko tento cieľ splniť už v roku 2010, keby za posledných 15 rokov vládne garnitúry urobili aspoň niečo pre rozvoj OZE.“, dodal Široký.

Dohodu vníma ZA MATKU ZEM ako príležitosť konečne naštartovať rozvoj alternatívnych zdrojov. Záväzok 20% z OZE v roku 2020 ako priemer celej únie a nie priemer každej krajiny však vnímame ako možnosť vlády Róberta Fica vyhnúť sa zodpovednosti za nevyužívaný potenciál OZE. Záväzok pre každú krajinu by bol silnejším tlakom na vlády krajín východnej Európy, kde je vplyv jadrového priemyslu na politiku veľmi silný.

Za negatívny výsledok rokovaní považujeme rozhodnutie rady ohľadne jadrovej energetiky, ktorá bola politikmi uznaná za zdroj s nízkymi emisiami CO₂. Na druhej strane však pripomíname, že rada charakterizovala jadrovú energiu ako zdroj, ktorý „môže“ prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov. Z toho vyplýva, že aj Rada EU uznala, že mnohé nevyriešené problémy jadrovej energetiky môžu v konečnom dôsledku znamenať navýšenie emisií CO₂. Jadrové elektrárne produkujú minimálne množstvo CO₂, ale iba počas svojej prevádzky. Jadro je energeticky náročné ako na výrobu, ťažbu a spracovanie uránu, výrobu paliva, tak na likvidáciu elektrární a bezpečné uloženie rádioaktívnych odpadov. Energie, ktoré sa na tieto účely spotrebúvajú väčšinou pochádzajú z fosílnych zdrojov.