|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. júla 2010
Európska komisia víta odblokovanie eurovalu
Tagy: euroval
Európska komisia víta, že Slovensko sa zúčastní na Európskom finančnom stabilizačnom rámci. Pre agentúru SITA to uviedla vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) - Európska komisia víta, že Slovensko sa zúčastní na Európskom finančnom stabilizačnom rámci. Pre agentúru SITA to uviedla vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková - Matisová. Reagovala tak na štvrtkové rozhodnutie vlády SR, ktorá na mimoriadnom rokovaní odsúhlasila slovenský podpis pod rámcovú zmluvu na spustenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý má chrániť krajiny únie neschopné financovať svoj dlh.
Kabinet však zároveň odmietol pôžičku pre Grécko. Neodporučil totiž parlamentu odsúhlasiť úverovú zmluvu, čo by znamenalo, že Slovensko svoju zhruba 800-miliónovú tranžu z celkového balíka pomoci Grécku vo výške 110 mld. eur neposkytne. "Európska komisia, ako aj ďalšie inštitúcie EÚ, budú naďalej pokračovať v rokovaniach so Slovenskou republikou v nádeji, že svoje stanovisko zmení a pridá sa k ostatným členom," skonštatovala Elscheková - Matisová.
Kabinet pritom odsúhlasil pristúpenie Slovenska k stabilizačnému mechanizmu aj s podmienkami, ktoré ešte vo štvrtok na rokovanie vlády predložilo ministerstvo financií. Podľa nich sa Slovensko reálne do pomoci zapojí iba v prípade, že Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti. Súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá sústavne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
Ďalšou podmienkou reálnej účasti Slovenska na pomoci ostatným krajinám v rámci záručného mechanizmu je jasné potvrdenie európskymi inštitúciami, že daná krajina spravila všetko, čo mohla, na riadne financovanie svojho dlhu na finančných trhoch. Okrem toho bude musieť byť pomoc krajinám v problémoch poskytovaná v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu. Podľa schváleného komuniké Slovensko tiež nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je mechanizmus schválený.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
SITA
Kabinet pritom odsúhlasil pristúpenie Slovenska k stabilizačnému mechanizmu aj s podmienkami, ktoré ešte vo štvrtok na rokovanie vlády predložilo ministerstvo financií. Podľa nich sa Slovensko reálne do pomoci zapojí iba v prípade, že Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti. Súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá sústavne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
Ďalšou podmienkou reálnej účasti Slovenska na pomoci ostatným krajinám v rámci záručného mechanizmu je jasné potvrdenie európskymi inštitúciami, že daná krajina spravila všetko, čo mohla, na riadne financovanie svojho dlhu na finančných trhoch. Okrem toho bude musieť byť pomoc krajinám v problémoch poskytovaná v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu. Podľa schváleného komuniké Slovensko tiež nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je mechanizmus schválený.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
SITA
Tagy: euroval