Európska komisia v roku 2015 očakáva pokles deficitu eurozóny

Brusel 28. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) dnes predstavila situáciu 16 členských krajín eurozóny z hľadiska ich súladu s ustanoveniami Paktu rastu a stability EÚ. Exekutíva únie okrem analýz jednotlivých krajín posúdila aj celkovú rozpočtovú situáciu a zámery fiškálnej politiky v eurozóne ako celku.


Po tom, ako celkový rozpočtový deficit 16 krajín z 18 v eurozóne (na Grécko a Cyprus sa vzťahujú programy makroekonomických úprav), založený na plánoch členských štátov, klesol v roku 2013 prvýkrát od roku 2008 pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), očakáva sa jeho ďalší pokles na 2,6 % HDP v roku 2014 a 2,2 % HDP v roku 2015.

Vlastné posúdenie EK, uskutočnené v rámci jesennej hospodárskej prognózy, predpokladá o niečo menšie zníženie, a to o 0,2 percentuálneho bodu na 2,4 % v roku 2015.

Podľa návrhov rozpočtových plánov krajín eurozóny sa predpokladá, že celkový pomer dlhu k HDP týchto krajín zostane takmer nezmenený v porovnaní s hodnotou odhadovanou na tento rok na úrovni približne 92,5 % HDP. Komisia predpokladá mierny nárast z 93,1 % v roku 2014 na 93,6 % v roku 2015.

V súhrnnej podobe sa v 16 sledovaných krajinách eurozóny v roku 2014 fiškálna konsolidácia zastavila a komisia vo svojej prognóze naznačuje celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky (bez sprísnenia alebo uvoľnenia) aj na rok 2015. Tým by sa dosiahla primeraná rovnováha medzi požiadavkami fiškálnej udržateľnosti, ktoré zdôrazňuje vysoký a narastajúci pomer dlhu verejnej správy, a potrebou posilnenia krehkého oživenia, ktoré prebieha v eurozóne.

Zachovanie neutrálnych súhrnných zámerov fiškálnej politiky spolu s požiadavkou na niektoré členské štáty, aby zvýšili úsilie v záujme dosiahnutia súladu s Paktom rastu a stability EÚ, naznačujú určitý stupeň fiškálnej podpory v dôsledku využitia fiškálneho priestoru, ktorý je k dispozícii inde. Výrazne sa tak podporujú aj argumenty v prospech ambiciózneho Investičného plánu pre Európu vo výške 315 miliárd eur, ktorý predseda EK predložil 26. novembra.

Pokiaľ ide o štruktúru verejných financií, politické opatrenia prijaté na zníženie daňového zaťaženia práce sú krokom správnym smerom. Zmena štruktúry výdavkov v prospech rastu však naznačuje len malý, ak vôbec nejaký pokrok. Táto skutočnosť zdôrazňuje potrebu lepšie zosúladiť politiky členských štátov s prioritami balíka opatrení v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií, ktorý predložila Európska komisia.

Tento rok je to druhýkrát, čo EK posudzovala návrhy rozpočtových plánov, ktoré predstavujú hlavné aspekty rozpočtovej situácie verejnej správy a jej subsektorov na nasledujúci rok.

Všetky členské štáty eurozóny, na ktoré sa nevzťahuje program makroekonomických úprav, museli do 15. októbra predložiť svoje návrhy rozpočtových plánov. Tento postup je zakotvený v takzvanom balíku dvoch legislatívnych aktov (two-pack), ktorý nadobudol účinnosť v máji 2013. Jeho cieľom je zvýšiť účinnosť koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík v eurozóne.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR