EURÓPSKA KOMISIA: K zrovnoprávneniu žien vedie dlhá cesta

Brusel 6. marca (TASR) - Rovnosť žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie zakotvených v jej základných zmluvách. Únia je priekopníkom v boji proti rodovej diskriminácii a predstavuje pre ženy jedno z najbezpečnejších a najrovnoprávnejších miest na svete.


Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení 14 eurokomisárok a eurokomisárov, ktoré v zverejnila exekutíva EÚ pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ).

Európska komisia (EK) zároveň upozornila, že k dosiahnutiu úplnej rovnosti oboch pohlaví v praxi ešte stále vedie dlhá cesta, lebo ženy a dievčatá sú neustále obeťami obťažovania, zneužívania a násilia. Ženy sú ešte vždy horšie platené ako muži a majú menej príležitostí na kariérny postup či rozvoj podnikania.

"Chceme, aby sa rovnosť žien a dievčat prejavila vo všetkých oblastiach života: od prístupu k vzdelávaniu cez rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu a prístup k vedúcim pozíciám v podnikoch a v politike až po ochranu pred násilím," uvádza sa v spoločnom vyhlásení. Komisárky a komisári spresnili, že podpora žien vo vedúcich pozíciách a posilnenie ich hospodárskeho postavenia je pre EÚ absolútnou prioritou, čoho dôkazom je aj nová legislatívna iniciatíva. Jej zámerom je dosiahnuť väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov, ako aj akčný plán na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

EÚ tento rok prebrala vedenie iniciatívy s názvom "Výzva na prijatie opatrení na ochranu pred rodovo motivovaným násilím", do ktorej je zapojených viac ako 60 krajín a organizácií a ktorej cieľom je zabezpečiť, aby sa pri humanitárnych krízach riešil aj problém rodovo motivovaného násilia. Únia pomáha na celom svete ženám a dievčatám, ktoré sú na úteku alebo boli vysídlené, ktoré sa stali obeťami násilia alebo ktorým bol odopretý prístup k vzdelávaniu, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a službám plánovaného rodičovstva či na trh práce a ktoré boli vo všeobecnosti vylúčené z politického života.

Komisia pri príležitosti MDŽ upozornila, že vyše 15 miliónov dievčat na celom svete vo veku základnej školskej dochádzky nenavštevuje žiadnu školu. Aj preto EÚ pomáha zlepšiť prístup k vzdelávaniu v Afrike, Latinskej Amerike, na Blízkom východe a v juhovýchodnej Ázii.

Signatármi spoločnej výzvy EK sú Frans Timmermans, Federica Mogheriniová, Günter Oettinger, Johannes Hahn, Neven Mimica, Dimitris Avramopulos, Marianne Thyssenová, Pierre Moscovici, Christos Stylianidis, Věra Jourová, Tibor Navracsics, Corina Cretuová, Carlos Moedas a Marija Gabrielová.

spravodajca TASR Jaromír Novak

OSN: Nastal čas - vidiecke a mestské aktivistky menia život žien k lepšiemu

Nastal čas: vidiecke a mestské aktivistky menia život žien k lepšiemu. To je téma, ktorú v roku 2018 Organizácia Spojených národov (OSN) vybrala k Medzinárodnému dňu žien (MDŽ) pripadajúcemu na 8. marca. V tomto roku oslavy MDŽ "bezprecedentne presiahnu hranice globálneho hnutia za práva žien, rovnosť a spravodlivosť", informuje OSN na svojej webovej stránke.

Čoraz častejšie sa na stránkach svetovej tlače objavujú správy o sexuálnom obťažovaní, násilí a diskriminácii žien, pokračuje OSN a dodáva: "Tieto správy sa dostávajú širokej verejnosti, čo vyvoláva narastajúce rozhodnutie zmeniť túto situáciu."

OSN v roku 1977 rozhodla, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom. OSN prvýkrát slávila MDŽ počas Medzinárodného roku žien v roku 1975.

Keď OSN v roku 1977 vyhlásila MDŽ za oficiálny sviatok, vyzvala všetky krajiny na svete, aby venovali jeden deň v roku na oslavy práv žien a medzinárodného mieru. Na plenárnom zasadnutí 16. decembra 1977 Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 32/142 požiadalo všetky štáty sveta, aby sa usilovali vytvoriť priaznivé podmienky na odstránenie diskriminácie žien a na ich plnú účasť na spoločenskom rozvoji na základe rovnosti.

V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, Číne či Bulharsku - sa MDŽ stal národným sviatkom.

Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.

Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete.

Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier".

O pár dní cár abdikoval a Dočasná vláda Ruska dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon ho v roku 1977 OSN vyhlásila za Medzinárodný deň žien.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR