Európska centrálna banka zvažuje oddialiť zvyšovanie úrokových sadzieb

Frankfurt nad Mohanom 27. marca (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) môže ešte oddialiť zvyšovanie úrokových sadzieb a zvážiť opatrenia na zmiernenie vedľajších účinkov negatívnych úrokových sadzieb. Vyhlásil to v stredu prezident ECB Mario Draghi a dodal, že riziká, ktoré ohrozujú rast eurozóny, sa zvyšujú.


ECB tento mesiac obrátila kurz a odložila plány na „normalizáciu“ menovej politiky. Namiesto toho poskytla bankám ďalšiu likviditu a odložila zvýšenie sadzieb až na budúci rok.

Draghi na konferencii vo Frankfurte nad Mohanom skonštatoval, že menová politika banky bude odzrkadľovať výhľad inflácie. V reakcii na sťažnosti bánk, že záporné sadzby škodia úverom, Draghi povedal, že ECB sa pozrie na to, či sú potrebné zmierňujúce opatrenia. No dodal, že slabé zisky nie sú automatickým dôsledkom záporných sadzieb.

Záporná úroková sadzba z vkladov, ktorá bola prijatá v roku 2014 s cieľom odvrátiť hrozbu deflácie, v skutočnosti znamená, že banky platia ECB za to, aby si v nej cez noc bezpečne "zaparkovali" svoje financie.

A hoci Draghi nespomenul žiadne konkrétne opatrenia, dva zdroje blízke ECB prezradili, že banka skúma možnosti viacúrovňových vkladov, ktoré by ochránili veriteľov aspoň pred niektorými dodatočnými nákladmi na udržanie nadbytočnej likvidity. Zatiaľ na tom pracuje tím expertov, čo znamená, že k prípadnej realizácii vedie ešte dlhá cesta. Tieto prípravy však naznačujú, že centrálna banka eurozóny má čoraz väčšie obavy, že záporné sadzby môžu spôsobiť viac škody ako úžitku, keďže banky sú kľúčom k prenosu jej politických opatrení do reálnej ekonomiky.

Politici ECB skúmali možnosť zvýšenia úroku z vkladov pred tromi rokmi, ale odmietli ju z dôvodu jej zložitosti. ECB pritom vyberie ročne viac ako 7 miliárd eur na poplatkoch za vklady, ktoré si u nej banky cez noc uložia.

Vzhľadom na slabší ako očakávaný rast ekonomiky eurozóny a tiež na infláciu investori neočakávajú zvýšenie sadzieb z vkladov zhruba ďalšie dva roky.

Draghi tiež v stredu spochybnil návrh, že banky potrebujú ďalšiu pomoc. Argumentoval tým, že najvýkonnejší veritelia využili uplynulú dekádu na zníženie nákladov, diverzifikáciu výnosov a investovanie do informačných technológií.

Ďalším spôsobom, ako podporiť banky - a prostredníctvom nich aj ekonomiku eurozóny - bude nové kolo cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO), povedali Draghi aj hlavný ekonóm ECB Peter Praet.

Nové kolá TLTRO by sa mali začať v septembri a ECB bude ponúkať lacné peniaze komerčným bankám za flexibilných podmienok, ktoré sa budú odvíjať od situácie v danom momente, dodal Praet.

„TLTRO je flexibilný nástroj s množstvom parametrov, ktoré je možné kalibrovať tak, aby vyhovovali potrebám menovej politiky v danom čase,“ uzavrel Praet.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR