Európska centrálna banka ponechala hlavnú úrokovú sadzbu na nule

Frankfurt nad Mohanom 21. apríla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) ponechala hlavnú úrokovú sadzbu na historickom minime, keďže najskôr chce vyčkať, či doterajšie kroky na podporu ekonomiky eurozóny budú mať želaný efekt. Informovali o tom agentúry AP a DPA.


ECB zároveň nemenila ani depozitnú sadzbu, ktorú na predchádzajúcom marcovom zasadnutí znížila na -0,4 %. Vysoká záporná depozitná sadzba slúži na zvýšenie tlaku na komerčné banky, aby zvýšili rozsah poskytovania úverov.

Rozhodnutie ECB analytici očakávali. Ako uviedli, po dvoch balíkoch opatrení na podporu ekonomiky v decembri a potom v marci nečakali, že centrálna banka eurozóny pristúpi v krátkom čase k ďalším opatreniam.

Analytici teraz čakajú na tlačovú konferenciu prezidenta ECB Maria Draghiho. Predpokladajú, že Draghi bude obhajovať kroky banky v reakcii na kritiku najmä nemeckých konzervatívnych politikov, podľa ktorých rekordne nízke úrokové sadzby spôsobujú problémy nemeckým sporiteľom aj celému finančnému sektoru. Šéf ECB sa pravdepodobne nevyhne ani viacerým otázkam novinárov, medzi nimi, či banka plánuje využiť aj prípadné nekonvenčné opatrenia, napríklad, že by obišla banky a peniaze poskytla priamo domácnostiam.

Deficit EÚ a eurozóny vlani klesol na 2,4 % a 2,1 % HDP

Priemerný deficit verejných financií všetkých krajín EÚ bol vlani na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), v prípade 19-člennej eurozóny na úrovni 2,1 % HDP. Verejný dlh eurozóny dosiahol 90,7 %, v prípade celej EÚ 85,2 %. Vyplýva to z dnes zverejnenej jarnej notifikácie európskeho štatistického úradu Eurostat.

Deficit aj dlh tak v porovnaní s rokom 2014 klesli. V eurozóne sa deficit verejných financií znížil z 2,6 % na spomínaných 2,1 %, v EÚ ako celku išlo o pokles z 3 % na 2,4 %. Verejný dlh sa v eurozóne znížil z 92 % na 90,7 %, v celej EÚ z 86,8 % na 85,2 %.

V roku 2015 prebytok verejných financií zaznamenalo v celej EÚ len Luxembursko (1,2 %), Nemecko (0,7 %) a Estónsko (0,4 %). Švédsko dosiahlo vyrovnaný rozpočet. Najnižšie deficity boli zaznamenané v Litve (-0,2 %), Českej republike (-0,4 %), Rumunsku (-0,7 %) a na Cypre (-1,0 %).

Viaceré členské štáty EÚ mali schodky na úrovni 3 % HDP alebo viac - Grécko (-7,2 %), Španielsko (-5,1 %), Portugalsko a Spojené kráľovstvo (-4,4 %), Francúzsko (-3,5 %), Chorvátsko (-3,2%). Deficit slovenských verejných financií dosiahol vlani 2,97 % HDP.

Na konci minulého roka bol najnižší pomer vládneho dlhu k HDP zaznamenaný v Estónsku (9,7 %). Nasledovali Luxembursko (21,4 %), Bulharsko (26,7 %), Lotyšsko (36,4 %) a Rumunsko (38,4 %).

Sedemnásť členských štátov malo podiel dlhu vyšší ako 60 % HDP, pričom najvyšší registrovaný údaj bol v Grécku (176,9 %), Taliansku (132,7 %), Portugalsku (129 %), na Cypre (108,9 %) a v Belgicku (106 %).

Priemerné verejné výdavky v eurozóne v roku 2015 dosiahli 48,6 % HDP a príjmy 46,6 % HDP. V prípade EÚ ako celku to bolo 47,4 % na strane výdavkov a 45 % pri príjmoch. Podiel príjmov aj výdavkov v EÚ aj eurozóne tak vlani medziročne klesol.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR