Európska centrálna banka nie je spokojná s vývojom inflácie v eurozóne

Miláno 19. mája (TASR) - Inflácia v eurozóne nie je na úrovni, na ktorej by ju chcela mať Európska centrálna banka (ECB). Člen Rady guvernérov a prezident holandskej centrálnej banky Klaas Knot to v nedeľu uviedol v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera.


Ceny v eurozóne v apríli medziročne vzrástli o 1,7 %, v marci išlo o 1,4 %. Toto zvýšenie ponúklo ECB, ktorá chce dosiahnuť infláciu na úrovni tesne pod 2 %, len miernu úľavu. Podľa Knota súčasná situácia nezodpovedá tomuto cieľu. "Predstavujeme si číslo, ktoré je oveľa bližšie k dvom percentám než čísla, ktoré sme videli v posledných piatich či šiestich rokoch," cituje z rozhovoru agentúra Reuters.

"Jediné, čo môžeme urobiť, je zabezpečiť, aby ekonomika naďalej pracovala s vysokým využitím kapacít a dosahovala hrubý domáci produkt (HDP) nad úrovňou potenciálneho rastu," povedal Knot podľa anglického prepisu rozhovoru zverejneného na internetovej stránke denníka. Podľa neho "tento reťazec udalostí v určitom bode povedie k vyšším cenám."

Bankár uviedol, že proces, ktorý vedie k rastu cien, sa spomalil a stal sa neistým v dôsledku globalizačných a ekonomických šokov, no stále sa neskončil. "Zdá sa, že rast HDP v eurozóne v prvom kvartáli sa zotavil na veľmi peknú úroveň a 0,4 % už teraz mierne presahuje potenciál," povedal Knot. Ak sa bude ekonomika naďalej zotavovať, politika ECB je správna.

Podľa Knota by mohli pomôcť aj väčšie štátne investície v celej Európe. Upozornil však, že sa tak nesmie diať v spojení so zvyšovaním štátneho deficitu alebo zadlžovania.

Na tému Talianska, ktoré má v eurozóne druhý najväčší pomer zadlženosti k HDP a zároveň aj vysokú úroveň súkromného majetku, uviedol, že krajina má problém s redistribúciou. Štandardným učebnicovým riešením by bola daň z bohatstva. Odmietol však poskytnúť akúkoľvek radu s tým, že to nie je jeho úloha.

Rím by mal oveľa disciplinovanejšie pristupovať k štátnemu dlhu, ktorý výrazne prevyšuje európske limity a stále stúpa. "Pomer dlhu k HDP na úrovni 130 % v porovnaní so 60-percentným limitom je naozaj príliš vysoký. A dokonca aj rastie," dodal Knot.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR