|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 20.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Dagmara
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. mája 2014
Europoslanec Boris Zala bude v EP zastupovať SR
V novom europarlamente budú za Slovensko sedieť poslanci strán Smer-SD, KDH, SDKÚ-DS, SaS, NOVA, OĽaNO, Most-Híd a SMK.
Zdieľať
Bratislava 26. mája (TASR) - V novom europarlamente budú za Slovensko sedieť poslanci strán Smer-SD, KDH, SDKÚ-DS, SaS, NOVA, OĽaNO, Most-Híd a SMK.
TASR prináša profil Borisa Zalu (Smer-SD).
Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. sa narodil 9. decembra 1954 v Zlatých Moravciach. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. V roku 1981 začal pracovať ako redaktor v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Z dôvodu politického prenasledovania od roku 1982 pracoval v rôznych najprv robotníckych zamestnaniach neskôr ako referent. Od roku 1984 päť rokov pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce v Bratislave ako vedecký pracovník.
Verejne sa angažoval pri organizovaní opozície v rokoch 1988-1989. Bol signatárom a aktivistom Verejnosti proti násiliu (VPN) v prvých týždňoch novembrovej revolúcie v roku 1989, do VPN však nevstúpil.
V roku 1990 bol krátko vedúcim sekretariátu predsedu Slovenskej národnej rady (SNR). Ešte v roku 1990 začal učiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a od roku 2000 bol vedúcim Katedry politológie a európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Boris Zala bol poslancom SNR, členom Predsedníctva SNR a predsedom Výboru pre bezpečnosť SNR (marec-jún 1990). V apríli 1990 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS). V marci 1992 sa tejto funkcie vzdal v prospech Alexandra Dubčeka. Neskôr, niekoľko rokov po jeho smrti zo strany odišiel. Potom nebol príslušníkom žiadnej politickej strany. Po vzniku strany Smer v roku 1999 sa Boris Zala stal jej členom a od 1. septembra 2000 do 10. mája 2003 tam pôsobil ako podpredseda pre politické otázky.
Od septembrových parlamentných volieb 2002 bol Boris Zala poslancom Národnej rady (NR) SR za stranu Smer a členom Zahraničného výboru NR SR, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a náhradníkom zástupcu NR SR v Konvente o budúcnosti EÚ.
Vo voľbách 2006 získal mandát parlamentného poslanca za Smer-SD. Od 4. júla 2006 do júla 2009 bol predsedom Zahraničného výboru NR SR.
Boris Zala bol občianskym kandidátom v priamej voľbe na funkciu prezidenta SR v roku 1998, no nezvolili ho.
Vo voľbách do EP ho dňa 6. júna 2009 zvolil za europoslanca. Boris Zala bol členom Výboru pre zahraničné veci.
Poslanci Európskeho parlamentu v roku 2013 navrhli sedem kandidátov na udelenie prestížnej Sacharovovu ceny za slobodu myslenia za rok 2013. Medzi nominantmi bol aj návrh slovenského europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD), zameraný na odhaľovanie praktík novodobého otroctva.
Európsky parlament schválil 12. marca 2014 rezolúciu, ktorá definuje strategické záujmy Európskej únie vo vzťahoch s Pakistanom a okolitým regiónom, najmä v kontexte boja proti terorizmu a stabilizácie povojnovej situácie v Afganistane. Autorom rezolúcie bol slovenský europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu hlasovalo za rezolúciu poslanca Zalu 457 europoslancov, proti bolo 26 a 65 sa zdržalo.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Boris Zala Foto: TASR/Martin Baumann
TASR prináša profil Borisa Zalu (Smer-SD).
Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. sa narodil 9. decembra 1954 v Zlatých Moravciach. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. V roku 1981 začal pracovať ako redaktor v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Z dôvodu politického prenasledovania od roku 1982 pracoval v rôznych najprv robotníckych zamestnaniach neskôr ako referent. Od roku 1984 päť rokov pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce v Bratislave ako vedecký pracovník.
Verejne sa angažoval pri organizovaní opozície v rokoch 1988-1989. Bol signatárom a aktivistom Verejnosti proti násiliu (VPN) v prvých týždňoch novembrovej revolúcie v roku 1989, do VPN však nevstúpil.
V roku 1990 bol krátko vedúcim sekretariátu predsedu Slovenskej národnej rady (SNR). Ešte v roku 1990 začal učiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a od roku 2000 bol vedúcim Katedry politológie a európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Boris Zala bol poslancom SNR, členom Predsedníctva SNR a predsedom Výboru pre bezpečnosť SNR (marec-jún 1990). V apríli 1990 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS). V marci 1992 sa tejto funkcie vzdal v prospech Alexandra Dubčeka. Neskôr, niekoľko rokov po jeho smrti zo strany odišiel. Potom nebol príslušníkom žiadnej politickej strany. Po vzniku strany Smer v roku 1999 sa Boris Zala stal jej členom a od 1. septembra 2000 do 10. mája 2003 tam pôsobil ako podpredseda pre politické otázky.
Od septembrových parlamentných volieb 2002 bol Boris Zala poslancom Národnej rady (NR) SR za stranu Smer a členom Zahraničného výboru NR SR, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a náhradníkom zástupcu NR SR v Konvente o budúcnosti EÚ.
Vo voľbách 2006 získal mandát parlamentného poslanca za Smer-SD. Od 4. júla 2006 do júla 2009 bol predsedom Zahraničného výboru NR SR.
Boris Zala bol občianskym kandidátom v priamej voľbe na funkciu prezidenta SR v roku 1998, no nezvolili ho.
Vo voľbách do EP ho dňa 6. júna 2009 zvolil za europoslanca. Boris Zala bol členom Výboru pre zahraničné veci.
Poslanci Európskeho parlamentu v roku 2013 navrhli sedem kandidátov na udelenie prestížnej Sacharovovu ceny za slobodu myslenia za rok 2013. Medzi nominantmi bol aj návrh slovenského europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD), zameraný na odhaľovanie praktík novodobého otroctva.
Európsky parlament schválil 12. marca 2014 rezolúciu, ktorá definuje strategické záujmy Európskej únie vo vzťahoch s Pakistanom a okolitým regiónom, najmä v kontexte boja proti terorizmu a stabilizácie povojnovej situácie v Afganistane. Autorom rezolúcie bol slovenský europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu hlasovalo za rezolúciu poslanca Zalu 457 europoslancov, proti bolo 26 a 65 sa zdržalo.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR