Europoslanci: Škrty v dlhodobom rozpočte EÚ sú väčšie než sa čakalo

Brusel/Štrasburg 30. mája (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu vyzvali na prijatie primeraného dlhodobého rozpočtu, ktorý EÚ po roku 2020 umožní reagovať na nové výzvy, akými sú bezpečnosť či migrácia a financovať aj existujúce priority ako sú regionálny rozvoj či program Erasmus+.


Pomerom hlasov 409 za a 213 proti (61 sa zdržalo hlasovania) europoslanci schválili nelegislatívne uznesenie, ktoré je prvou reakciou EP na návrh Viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2021-2027 z dielne Európskej komisie.

Parlament vyjadril obavy v súvislosti s tým, že komparatívne údaje Európskej komisie neodrážajú skutočný rozsah navrhovaných rozpočtových škrtov pre regióny a poľnohospodárov v EÚ. Podľa výpočtov EP návrh eurokomisie znamená zníženie financovania kohéznej politiky o 10 % a rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zníži až o 15 %. Komisia pritom začiatkom mája uviedla, že rozpočtové škrty v prípade oboch politík sa budú pohybovať len okolo úrovne piatich percent.

Poslanci preto zopakovali svoju požiadavku zachovať financovanie oboch politík aspoň na úrovni vynaložených zdrojov pre súčasné programovacie obdobie (2014-20).

Podobne sú na tom podľa europoslancov aj navrhované navýšenia výdavkov v kľúčových oblastiach týkajúcich sa výskumu či programu Erasmus+, ktoré sú nižšie, než tvrdila exekutíva EÚ.

Parlament vyzval na strojnásobenie rozpočtu programu Erasmus+ (eurokomisia navrhla dvojnásobok), zdvojnásobenie prostriedkov na podporu malých a stredných podnikov a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a zvýšenie rozpočtov na výskum a inovácie aspoň o 50 %. Ďalšie prostriedky sú podľa poslancov potrebné aj na financovanie opatrení v oblasti bezpečnosti, migrácie a vonkajších vzťahov.

Poslanci EP však privítali navrhovanú reformu systému vlastného financovania Únie, kde sa hovorí o troch nových zdrojoch - nový systém zdaňovania právnických osôb, príjmy zo systému obchodovania s emisiami (ETS) a dane z plastových odpadov.

Vlastné zdroje financovania EÚ by mali znížiť príspevky členských štátov vypočítavané na základe hrubého národného dôchodku (HND).

Parlament tiež zdôraznil, že dlhodobý rozpočet EÚ (jeho výdavková časť) a návrhy v oblasti vlastných zdrojov financovania Únie (príjmová časť) by sa mali počas rokovaní medzi EP a Radou EÚ vnímať ako jeden celok. Poslanci v tejto súvislosti upozornili, že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov pre eurorozpočet nebude možné dosiahnuť žiadnu dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci.

Spravodajca TASR Jaromír Novak

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR