Európa si dnes pripomína obete teroristických útokov

Brusel/Štrasburg/Paríž 11. marca (TASR) - Európska rada schválila v marci 2004 návrh Európskeho parlamentu (EP), aby sa 11. marec stal Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí. Zároveň Európska rada vyjadrila spokojnosť, že členské - a v tom čase pristupujúce - štáty Európskej únie prijali politický záväzok postupovať spoločne v boji proti terorizmu. Na 11. marca pripadá Európsky deň na pamiatku obetí terorizmu.


Poslanci EP 11. marca 2004 niekoľko hodín po teroristických útokoch v Madride v rezolúcii o budovaní európskeho priestoru bezpečnosti a spravodlivosti navrhli, aby sa 11. marec stal Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí. V pôvodnom texte rezolúcie existoval návrh, aby sa týmto dňom stal 11. september, na pamiatku obetí teroristických útokov v USA z roku 2001.

Avšak udalosti z 11. marca 2004 viedli portugalského poslanca Josého Ribeira e Castra, aby pred poslancami EP podal termín viažuci sa k 11. marcu. V ten deň v štyroch prímestských vlakoch smerujúcich v rannej špičke do Madridu vybuchli nálože. O život prišlo 191 ľudí a 1824 osôb utrpelo rôzne zranenia. Išlo o najhorší teroristický čin, aký sa kedy stal v Španielsku, a jeden z najkrvavejších v západnej Európe.

K útoku sa prihlásila teroristická sieť al-Káida. "Eskadre smrti sa podarilo zasadiť bolestný úder jednému z pilierov križiackej aliancie, Španielsku," uviedol autor textu, ktorý s podpisom Brigády Abú Hafsa al-Masrího/al-Káida dostal v Dubaji denník Kuds al-Arabíja.

O dva dni neskôr našli v blízkosti mešity v Madride videokazetu v arabčine, v ktorej sa al-Káida prihlásila k útokom menom "svojho vojenského hovorcu v Európe". Zdôrazňovala, že útoky boli "odpoveďou za spoluprácu" Španielska s USA v Iraku.

Usáma bin Ládin v nahrávke, odvysielanej 18. októbra 2003, pohrozil represívnymi krokmi al-Káidy za to, že vláda v Madride spolupracovala s Washingtonom v Iraku.

Vtedajší španielsky premiér José María Aznar patril k najväčším spojencom USA a podporovateľom ich vojenskej intervencie v Iraku. Väčšina Španielov s ním nesúhlasila. Vláda premiéra Aznara hneď z útokov obviňovala baskických separatistov z organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA). Tá však obvinenia odmietla.

Európska únia na summite 25. marca 2004 schválila nový plán boja proti terorizmu.

V parlamentných voľbách 14. marca 2004 potom obyvatelia Španielska vyslovili nedôveru dovtedajšiemu konzervatívnemu kabinetu Josého Maríu Aznara a víťazstvo získala Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) na čele s Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom, ktorý sa stal premiérom. Ten 18. marca nariadil stiahnutie španielskych jednotiek dovtedy rozmiestnených v Iraku. Dodržal tak predvolebný sľub.

EP na svojej stránke v súvislosti s Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí už dopísal aj ďalšie teroristické akcie, ktoré sa stali v Európe. Ide o bombové atentáty v Londýne zo 7. júla 2005, následkom ktorých zomrelo vyše 50 ľudí. V pamäti sú aj bombové útoky a následná streľba v Nórsku, po ktorých 22. júla 2011 zahynulo vyše 80 osôb, pripomenul EP.

Zdroje: www.europeanvictims.net, www.vittimeterrorismo.it, www.europeplusnet.com, www.latinreporters.com, www.espagne-facile.com, http://afvt.org, www.europarl.europa.eu

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR