Európa je prvý región na svete, kde sa prerušil prenos malárie

Ženeva/Londýn/Kodaň 23. apríla (TASR) - Európsky región Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je prvý na svete, na ktorom sa podarilo prerušiť prenos malárie. Počet prípadov malárie za 20 rokov klesol z 90.712 v roku 1995 na nula prípadov v roku 2015. Európsky región WHO predstavuje 53 členských štátov vrátane Slovenska. Informovala o tom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojej webovej stránke pred tohtoročným Svetovým dňom malárie, ktorý pripadá na 25. apríla. WHO zdôraznila, že ide o významnú etapu k dosiahnutiu cieľa odstrániť maláriu na celom svete.


Európsky región WHO v roku 2015 dosiahol stanovený cieľ - k danému roku odstrániť na svojom území maláriu. Tým daný región prispel ku globálnemu cieľu - vykoreneniu malárie natrvalo. "Ide o významný medzník v dejinách verejného zdravotníctva v Európe ako aj v úsilí o úplné odstránenie malárie na celom svete. Tlieskam tomuto úspechu, ktorý je výsledkom politického rozhodnutia európskych predstaviteľov s podporou WHO," vyhlásila Zsuzsanna Jakabová, regionálna riaditeľka WHO pre Európu. "Kým nebude malária odstránená na celom svete, môžu ľudia cestujúci do a z krajín s endemickým výskytom malárie priniesť dané ochorenie znova do Európy. Preto musíme pokračovať v práci, aby k opätovnému prenosu malárie na európsky kontinent nedošlo," dodala regionálna riaditeľka WHO pre Európu.

Kľúčovou v úsilí o odstránenie malárie v Európe sa stala Taškentská deklarácia z roku 2005 nazvaná "Prejsť od boja proti malárii k jej odstráneniu", ktorú schválili predstavitelia rezortov zdravotníctva krajín európskeho regiónu WHO v Taškente. Stala sa novou regionálnou stratégiou na roky 2006-2015, ktorou sa štáty európskeho regiónu riadili pri odstraňovaní malárie na nulovú úroveň.

WHO na svojej webovej stránke uverejnila informácie, podľa ktorých je naďalej 3,2 miliardy ľudí na svete vystavených riziku ochorenia na maláriu, ďalej v roku 2015 na maláriu zomrelo 438.00 osôb a v súčasnosti sa 57 krajinách sveta podarilo znížiť počet nových prípadov malárie na 75 percent.

Jedným z cieľov Svetového dňa malárie je mobilizovať politikov, rôzne organizácie a zástupcov občianskej spoločnosti, popredných predstaviteľov súkromného aj verejného sektora i jednotlivcov, aby sa angažovali v boji proti malárii.

Svetový deň malárie sa pod týmto názvom slávil prvýkrát 25. apríla 2008. Rozhodli o tom účastníci 60. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia zo 193 krajín v marci 2007 v Ženeve, čím nahradili dovtedajší Africký deň boja proti malárii. Ten sa v aprílovom termíne pripomínal od roku 2001. Vo vyhlásení z nigérijskej Abuje účastníci 44 krajín na africkom summite o malárii stanovili, že 25. apríl sa bude pripomínať ako Africký deň malárie.

Malária je známa aj pod názvom bahenná horúčka. Najhoršie prípady malárie sú v subsaharskej Afrike; choroba sa vyskytuje aj v Ázii, Latinskej Amerike, na Blízkom východe a donedávna aj v niektorých častiach Európy.

Svetový deň malárie je pre krajiny, ktoré nie sú zasiahnuté výskytom tohto ochorenia, príležitosťou, aby si uvedomili následky choroby. Zároveň je to výzva pre nových možných darcov, aby prispeli do spoločného úsilia na potláčanie choroby. Vedci majú možnosť prezentovať svoje aktivity, odborníci vysloviť varovania, médiá môžu priniesť informácie medzi široké vrstvy ľudí.

Malária patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia spôsobené prvokom Plasmodium z kmeňa Apicomplexa. Prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Existuje niekoľko druhov Plasmodií s odlišným priebehom životného cyklu, čo sa prejavuje aj na chorobe.

Priebeh malárie, ktorej názov v stredovekej taliančine - mala aria - znamená zlý vzduch, môže v niektorých prípadoch byť rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života: zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň.

Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.

Keď samička komára Anopheles infikovaná Plasmodiom poštípe človeka, prenesené prvoky sa uchytia v pečeni poštípaného a postupne preniknú do červených krviniek, kde sa ďalej množia a postupne sa uvoľňujú do krvného obehu.

Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.

Prevenciou pred maláriou v oblastiach jej výskytu je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR