Eurokampaň si vyžiadala 240 mil. korún

BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) - Informačná kampaň pri zavedení eura na Slovensku si vyžiadala celkové náklady vo výške 240 mil. korún, čo predstavuje takmer 8 mil. eur. Oproti stanovenému rozpočtu sa tak ušetrilo zhruba 9 mil. korún, resp. 298,7 tis. eur. Národná banka Slovenska (NBS) a Ministerstvo financií (MF) SR vyčlenili na kampaň celkovo 195 mil. korún (6,5 mil. eur), pričom na financovanie kampane prispela aj Európska komisia prostredníctvom troch grantov v celkovej hodnote 55 mil. korún (1,8 mil. eur). Vyplýva to zo správy centrálnej banky a rezortu financií, v ktorej hodnotia dopady novej meny na slovenskú spoločnosť. Pôvodný rozpočet kampane, ktorý počítal so sumou 180 mil. Sk, neskôr vláda a ministerstvo financií navýšili vzhľadom na potrebu financovania dodatočných aktivít, ktoré mali zabezpečiť lepšiu informovanosť.


NBS ako aj ministerstvo financií hodnotia informačnú kampaň, ktorá skončila v závere marca tohto roka, ako úspešnú. Cieľom kampane bolo poskytnúť slovenskej verejnosti praktické informácie o potrebných faktoch pred zavedením eura. Jej najintenzívnejšia časť sa pritom uskutočnila v druhom polroku minulého roka. "V tomto období prieskumy verejnej mienky zaznamenali výrazný nárast pocitu dostatočnej informovanosti medzi slovenským obyvateľstvom," konštatuje centrálna banka a MF SR. Najvyššia miera informovanosti bola dosiahnutá v poslednom mesiaci vlaňajška. Informácie o novej mene vtedy postačovali alebo viac postačovali ako nepostačovali 89 % respondentov. Súčasne ich za zrozumiteľné resp. za viac zrozumiteľné ako nezrozumiteľné považovalo vyše 90 % oslovených. V januári tohto roka, teda už po zavedení eura, bolo s informáciami o novej mene spokojných 93 % respondentov.

Najdôležitejšou časťou kampane bola jej mediálna časť, ktorá sa začala v marci 2008 a celkovo mala deväť vĺn. Okrem čisto informačných aktivít boli súčasťou kampane aj viaceré výstavy, súťaže a informačno-zábavné podujatia. Okrem širokej verejnosti bola časť kampane zameraná aj na citlivé cieľové skupiny resp. skupiny, ktoré majú sťažený prístup k informáciám. Išlo napríklad o dôchodcov, nevidiacich, slabozrakých, či občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám.

SITA