|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. mája 2013
Eurofondy by mohli zaplatiť elektronické náramky pre väzňov
BRATISLAVA 3. mája (WEBNOVINY) – Zavedenie elektronického monitoringu odsúdených a osôb s rôznymi zákazmi na Slovensku je podľa rezortu spravodlivosti stále reálnejšie. Projekt pre tisíc až deväťtisíc osôb by si ...
Zdieľať
BRATISLAVA 3. mája (WEBNOVINY) – Zavedenie elektronického monitoringu odsúdených a osôb s rôznymi zákazmi na Slovensku je podľa rezortu spravodlivosti stále reálnejšie.
Projekt pre tisíc až deväťtisíc osôb by si vyžiadal na úvod asi 27 miliónov eur s návratnosťou päť rokov. Tieto peniaze by mali ísť z rozpočtu, rezort si veľa sľubuje od možnosti financovať projekt cez Operačný program Informatizácia spoločnosti.
„Zdá sa, že sa podarí získať finančné prostriedky z európskych peňazí,“ pripustil dnes minister Tomáš Borec.
Aby sa o eurofondy mohli zaujímať, musí sa projekt vzťahovať aj na iných ľudí, ako sú odsúdení na alternatívne tresty, napríklad domáce väzenie či na náhradu väzby.
Náramky by sa mohli z časti zaplatiť eurofondami
Elektronické náramky by mohli teda slúžiť aj na kontrolu rôznych iných opatrení, vydaných súdmi, napríklad ak ide o zákaz priblíženia sa k nejakej osobe či miestu (zákaz vstupu do obydlia, ochrana maloletých, domáce násilie). Projekt by mohol pomáhať aj pri kontrole súdnych nariadení voči násilníkom zo športových štadiónov.
Elektronický monitoring by sa mohol spustiť po 1. januári 2015, ak sa v poriadku uskutoční pilotný projekt, získajú sa peniaze z eurofondov a uskutoční sa výberové konanie. Okrem toho treba prispôsobiť legislatívu, zaškoliť ľudí, ako aj sudcov, aby takéto alternatívne tresty uplatňovali.
Slovenskou boľačkou je veľmi malý počet prípadov, v ktorých súd siahne po alternatívnom treste. Napríklad vlani padlo len 28 rozsudkov, ktorými súdy poslali ľudí do domáceho väzenia, upozornil dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor. To je len 0,1 percenta z 30-tisíc odsudzujúcich rozsudkov.
Podľa jeho slov by sa dal monitoring elektronickým náramkom využiť aj pri podmienečnom odsúdení. Dnes kontrolu takých ľudí robia probační a mediační úradníci, ktorých je málo. Okrem toho by to malo prínos aj pri stíhaných, ktorí nepôjdu do väzby. „Bude pod dohľadom techniky, nemôže ujsť do zahraničia, ukrývať sa,“ dodal Ivor.
Elektronické náramky sú riešením preplnených väzníc
Elektronický monitoring a udeľovanie alternatívnych trestov by pomohli odľahčiť slovenské väznice, ktoré sú preplnené. Podľa Ivora by sa dal tento spôsob využiť až pri štvrtine ľudí, ktorí sú dnes vo väzení.
Za mrežami je deväťtisíc odsúdených a vo väzbe 1 900 ľudí. Ročné náklady na väzňa sú 13 500 eur. Podľa Ivora skúsenosti v USA hovoria, že náklady na monitorovaného sú asi 20 percent, v Rakúsku asi 30 percent z nákladov na človeka v kamennej väznici.
Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, pôsobiaca na ministerstve, hovorí, že u elektronicky monitorovaných majú v zahraničí dobré skúsenosti aj s resocializáciou, výchovou a prevýchovou takých ľudí. Sudcovia údajne avizujú, že keby sme mali náramky, určite by nebol problém vo zvýšenom počte ukladať takéto alternatívne tresty.
Náramky sa pri všetkých systémoch umiestňujú na nohu. Systém umožňuje aj kontrolu toho, či daný človek nepije alkohol alebo nepožíva drogy.
Projekt pre tisíc až deväťtisíc osôb by si vyžiadal na úvod asi 27 miliónov eur s návratnosťou päť rokov. Tieto peniaze by mali ísť z rozpočtu, rezort si veľa sľubuje od možnosti financovať projekt cez Operačný program Informatizácia spoločnosti.
„Zdá sa, že sa podarí získať finančné prostriedky z európskych peňazí,“ pripustil dnes minister Tomáš Borec.
Aby sa o eurofondy mohli zaujímať, musí sa projekt vzťahovať aj na iných ľudí, ako sú odsúdení na alternatívne tresty, napríklad domáce väzenie či na náhradu väzby.
Náramky by sa mohli z časti zaplatiť eurofondami
Elektronické náramky by mohli teda slúžiť aj na kontrolu rôznych iných opatrení, vydaných súdmi, napríklad ak ide o zákaz priblíženia sa k nejakej osobe či miestu (zákaz vstupu do obydlia, ochrana maloletých, domáce násilie). Projekt by mohol pomáhať aj pri kontrole súdnych nariadení voči násilníkom zo športových štadiónov.
Elektronický monitoring by sa mohol spustiť po 1. januári 2015, ak sa v poriadku uskutoční pilotný projekt, získajú sa peniaze z eurofondov a uskutoční sa výberové konanie. Okrem toho treba prispôsobiť legislatívu, zaškoliť ľudí, ako aj sudcov, aby takéto alternatívne tresty uplatňovali.
Slovenskou boľačkou je veľmi malý počet prípadov, v ktorých súd siahne po alternatívnom treste. Napríklad vlani padlo len 28 rozsudkov, ktorými súdy poslali ľudí do domáceho väzenia, upozornil dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor. To je len 0,1 percenta z 30-tisíc odsudzujúcich rozsudkov.
Podľa jeho slov by sa dal monitoring elektronickým náramkom využiť aj pri podmienečnom odsúdení. Dnes kontrolu takých ľudí robia probační a mediační úradníci, ktorých je málo. Okrem toho by to malo prínos aj pri stíhaných, ktorí nepôjdu do väzby. „Bude pod dohľadom techniky, nemôže ujsť do zahraničia, ukrývať sa,“ dodal Ivor.
Elektronické náramky sú riešením preplnených väzníc
Elektronický monitoring a udeľovanie alternatívnych trestov by pomohli odľahčiť slovenské väznice, ktoré sú preplnené. Podľa Ivora by sa dal tento spôsob využiť až pri štvrtine ľudí, ktorí sú dnes vo väzení.
Za mrežami je deväťtisíc odsúdených a vo väzbe 1 900 ľudí. Ročné náklady na väzňa sú 13 500 eur. Podľa Ivora skúsenosti v USA hovoria, že náklady na monitorovaného sú asi 20 percent, v Rakúsku asi 30 percent z nákladov na človeka v kamennej väznici.
Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, pôsobiaca na ministerstve, hovorí, že u elektronicky monitorovaných majú v zahraničí dobré skúsenosti aj s resocializáciou, výchovou a prevýchovou takých ľudí. Sudcovia údajne avizujú, že keby sme mali náramky, určite by nebol problém vo zvýšenom počte ukladať takéto alternatívne tresty.
Náramky sa pri všetkých systémoch umiestňujú na nohu. Systém umožňuje aj kontrolu toho, či daný človek nepije alkohol alebo nepožíva drogy.