Euro má priniesť stabilitu a vyšší rast, no existujú aj riziká

BRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) - Nová spoločná mena euro prinesie pre Slovensko podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka predovšetkým stabilitu a dodatočný ekonomický rast. Ako ďalej uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, stabilita je dôležitá predovšetkým v časoch negatívneho ekonomického vývoja, keď sa ekonomika z globálneho hľadiska nevyvíja optimálne. Poukázal pritom na ekonomické problémy v Spojených štátoch amerických a ich možný dosah na Európu. Ako ďalej uviedol, v malých otvorených ekonomikách práve výmenný kurz je jedným z prvých indikátorov, ktorý podlieha šokom. Kurzy národných mien dokážu podľa Šramka zohrať aj negatívnu úlohu v ekonomikách jednotlivých krajín. Prijatie novej spoločnej meny podľa neho dokáže toto riziko odstrániť. Podľa Šramka dlhodobé posilňovanie výmenného kurzu môže na ekonomiku pôsobiť aj negatívnym smerom, pričom sa po určitom čase môže stať záťažou a brzdou ďalšieho ekonomického vývoja. "Keď štatistiky začnú poukazovať, že ekonomika trpí prílišným posilňovaním koruny, bude už neskoro," konštatoval I. Šramko. V súvislosti s plnením podmienok pre vstup Slovenska do eurozóny guvernér NBS uviedol, že z hľadiska plnenia nominálnej časti maastrichtských kritérií by SR nemala mať problémy. Kľúčovou otázku pritom je, či bude ich plnenie označené ako udržateľné aj v budúcnosti. "Udržateľnosť nemá jasné pravidlá a ešte nenastal správny čas na jej hodnotenie," konštatoval Šramko. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Františka Palka, vláda považuje vstup Slovenska do eurozóny za prostriedok, nie za cieľ. Ako ďalej uviedol, tento prostriedok má slúžiť pre rast životnej úrovne občanov na Slovensku. Vládu však podľa neho v budúcnosti čaká úloha klásť väčší dôraz na fiškálnu politiku, ktorá bude hrať dôležitú úlohu pre stabilizáciu ekonomiky. Ako ďalej konštatoval, vláda bude naďalej pokračovať vo fiškálnej konsolidácii, pričom deficit štátneho rozpočtu v roku 2010 by mal dosiahnuť 0,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec vo svojom vystúpení na konferencii uviedol, že euro nie je žiaden "čarovný prútik", pričom samo o sebe nedokáže priniesť žiadne výhody ani spôsobiť škody. Oravec pritom upozornil aj na fakt, že po strate nezávislej menovej politiky NBS, po vstupe do eurozóny, budú rozhodnutia Európskej centrálnej banky ovplyvňované veľkými krajinami eurozóny, ako je Nemecko, Francúzsko a Taliansko. To čo sa deje v týchto krajinách, bude podľa neho mať vplyv aj na ostatných členov eurozóny. "Tieto krajiny pritom majú problém s plnením maastrichtských kritérií, dnes by ani jedna krajina nebola prijatá," konštatoval Oravec v súvislosti s výškou štátneho dlhu v týchto krajinách, ktorý prekračuje povolenú hranicu vo výške 60 % HDP. Prezident ZPS poukázal aj na problémy s vyrovnanosťou verejných financií týchto krajín a na problémy s flexibilitou ich trhov. Vstupom do eurozóny podľa J. Oravca Slovensko odstráni riziko vývoja kurzu slovenskej koruny, ako však dodal, "nerobme si ilúzie", že sa úplne odstráni riziko súvisiace s nedostatkom reforiem v krajinách eurozóny. Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu v súvislosti so vstupom Slovenska do eurozóny povedal, že zväčša sa berú do úvahy len krátkodobé efekty tohto kroku, prostredníctvom plnenia maastrichtských kritérií. Upozornil pritom na dlhodobejšie efekty, ktoré sú síce podľa neho ťažšie merateľné ale dôležité. V súvislosti s očakávanými pozitívnymi vplyvmi prijatia eura na ekonomiku uviedol, že existujú aj iné faktory, ktoré na to budú vplývať. Poukázal pritom aj na skutočnosť, že nie je možné spočítať celkové výhody členstva v eurozóne. Maastrichtské kritéria podľa neho vyjadrujú schopnosť pristupujúcich krajín "prispôsobiť sa" členom eurozóny, no nevypovedajú o miere pripravenosti ekonomických subjektov na eurozónu, ani o samotnej funkčnosti tohto zoskupenia. SITA