EÚ zaviedla nový nástroj - jednotné pravidlá bankrotu bánk

Brusel 2. januára (TASR) - Európska únia (EÚ) zaviedla od piatka nový nástroj na ochranu ekonomiky eurozóny, a to jednotné pravidlá bankrotu bánk. Ich cieľom je chrániť daňových poplatníkov, ktorí sa v minulosti museli podieľať na záchrane bánk pred krachom. Informovala o tom agentúra DPA.

Tieto pravidlá sú súčasťou druhého piliera bankovej únie v regióne, ktorý platí eurom. Prvým pilierom je spoločný bankový dohľad Európskej centrálnej banky (ECB) nad najväčšími bankami eurozóny od novembra 2014.

Druhým pilierom je tzv. jednotný rezolučný mechanizmus (Single Resolution Mechanism, SRM), alebo spoločný záchranný fond pre banky, ktoré sa dostanú do problémov. Komerčné banky v eurozóne musia povinne odvádzať príspevky do tohto fondu, v ktorom by sa v priebehu ôsmich rokov malo postupne akumulovať 55 miliárd eur. SRM bude môcť získavať peniaze aj na finančných trhoch.

Problematické banky môžu požiadať SRM o záchranný úver, ak samé vlastnými silami nebudú schopné vyriešiť svoje ťažkosti. Mechanizmus umožňuje prijať rýchle rozhodnutie, ak to bude potrebné aj počas víkendu, o ďalšom postupe v prípade banky, ktorá je na pokraji bankrotu.

Aj štáty EÚ, ktoré nie sú členmi eurozóny sa môžu pridať k bankovej únii, pre členov euroregiónu je však povinná.

EÚ sa rozhodla vytvoriť bankovú úniu v reakcii na globálnu finančnú krízu, ktorú vyvolal pád americkej veľkobanky Lehman Brothers v roku 2008. Následné otrasy na finančných trhoch zasiahli aj európske banky a viaceré z nich museli vlády zachraňovať pred pádom z peňazí daňových poplatníkov.

Kritici však Bruselu vyčítajú, že nové pravidlá o krachu bánk nie sú dostatočne razantné, aby dokázali ochrániť bankový systém pred prípadnými krízami.

Európska komisia chce zaviesť ešte tretí pilier bankovej únie, ktorým je spoločné ručenie za vklady v bankách - European Deposit Insurance Scheme. Komisia chce zabezpečiť, aby klienti neprišli o svoje úspory, ak banka skrachuje. Ale táto schéma naráža na odpor mnohých členov eurozóny, vrátane najväčšej ekonomiky bloku - Nemecka. Proti sú aj nemecké banky, argumentujú, že peniaze, ktoré si roky odkladali bokom do fondov na ochranu vkladov nemeckých sporiteľov, by sa nemali presunúť do iného štátu a použiť na vyplatenie vkladov klientom tamojším bánk, ktoré sa nezodpovedne správali.

V súčasnosti národné banky garantujú sporiteľom vklady do výšky 100.000 eur.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR